Pedosféra a biosféra

Pedosféra

Pedosféra - najmladšia zložka fyzicko - geografickej sféry. Vzniká premenou vrchnej časti litosféry (zvetrávaním za pôsobenia slnečnej radiácie, vody, vzduchu, mrazu, organizmov)
- pedológia - veda zaoberajúca sa štúdiom pôd (pôdoznalectvo)
- pedogeografia - zaoberá sa rozšírením pôd, vzťahom k ostatným zložkám (z geografického hľadiska)
- pôda - neživá zložka krajiny
- pôdotvorné činitele - faktory vplývajúce na pôdu: materská hornina, klimatické podmienky (zrážky, teplota, vietor,...), georeliéf (sklon, orientácie voči svahu), rastlinstvo a živočíšstvo, podzemné a povodňové vody, vplyv človeka, čas

Zloženie pôdy
pôdna hmota - neživá - anorganická - pevná zložka (časti hornín a minerálov)
- kvapalná (pôdna voda)
- plynná (pôdny vzduch)
- organická (humus)
- živá - rastlinstvo a živočíšstvo = pôdny edafón

Vlastnosti pôdy - fyzikálne - zrnitosť - skelet (častice väčšie ako 2mm)
- jemnozem (íl, prach, piesok, časti menčie ako 2mm)
- pôdne druhy:
1.) ľahké (piesčité)
2.) stredne ťažké (hlinité)
3.) ťažké (ílovité)
- štruktúra (drobnohrudková,...)
- chemické - reakcia pôdy (pH) (aktivita H+ a Cl-)- neutrálna (pH=7)
- kyslá (pH 7)
- sorpčný komplex - schopnosť pôdy pútať živiny (N,Mg,K,P)

Humus - organický neživý podiel pôdy
-vzniká odumretím Ra Ž, podstatný podiel C a N
-vplyv na úrodnosť

Úrodnosť - základná vlastnosť pôdy, buď prirodzená alebo umelá (hnojením, zavlažovaním,...)
- schopnosť pôdy poskytovať rastlinám dostatok vody, živín, a pôdneho vzduchu počas celého vegetačného obdobia
Pôdotvorné činitele podmieňujú pôdotvorné procesy.

Pôdotvorné procesy - súhrn fyz., chem., a bio. Javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote (presakovanie, vzlínanie, horizontálne prúdenie)
Výsledkom pôsobenia pôdotvorných činiteľov je vznik pôdnych horizontov- vrstiev v pôde zákonite usporiadaných, farebne rozlíšených,s odlišnými vlastnosťami. Pôdne horizonty tvoria pôdny profil. Každý pôdny profil určuje veľkú skupinu pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov- pôdny typ.
Základné pôdne typy Zeme
1. červeno - žlté pôdy - stále vlhké ekvatoriálne a tropické pralesy
-veľmi hlboké pôdy, chemické zvetrávanie vplyvom horúceho a vlhkého podnebie veľmi intenzívne- nestačí sa tvoriť humus, preto prebieha proces tvorenia Fe a Al (feralitizácia) - červené sfarbenie

2.červené pôdy - savany - pasienky, plantáže

3.púšťové pôdy - tropického pásma
- subtropického pásma
- mierneho pásma
- minimálny obsah humusu, veľa solí
- púšte pieskovité (erg), kamenité (hamada), štrkovité a hlinité

4. žltozeme a červenozeme - vlhké tropické lesy
- pestujú sa na nich subtropické plodiny (bavlna, tabak, citrusy,...)

5. gaštanové pôdy - na nískotrávnatých stepiach - menej humusu, suchšie, zasolené, plytšie

6. černozeme - na vysokotrávnatých stepiach a lesostepiach mierneho pásma
- hrubý tmavosivý až sivočierny humusový horizont - svetové obilnice

7. hnedozeme - v nížinatých dubových lesoch mierneho pásme na sprašných hlinách s viac zrážkami
- podobný výskyt ako gaštanové pôdy

8. podzoly - chladné podnebie, veľa zrážok - tajga
- kyslý opad ihličia- silné kyseliny - chem. rozpad minerálov - malá úrodnosť
- zalesnené plochy

9. hnedé lesné pôdy (kambizeme) - listnaté lesy nierneho pásma

10. tundrové pôdy - na tundre - riedka vegetácia polárncyh oblastí
- pod 1m permafrost
- hromadienie rastlinného humusu na tvrdej hornine

Biosféra
- biosféra - živý obal Zeme
- tvoria ju R a Ž a mikroorganizmy
- zasahuje aj do atmosf., hydrosf., a litosf.
- hrúbka biosféry - súš-3, oceán -0,5 až do 22-25km
biológia - základná veda o živých organizmoch
biogeografia - skúma Ra Ž z geogrfického hľadiska
- záladný proces - spracovanie slnečnej energie v živej hmote (napr. fotosyntéza)
- množstvo živej hmoty na Zemi by pokrylo pri rovnomernom rozložení na povrchu 5mm
90% tvoria rastliny a 10% živočíchy - ¾ suchozemské a ¼ oceánske duhy (počtom väčší podiel jedincov)

Ekologické činitele
- činitele pôsobiace ne org. - priamo - pôda, voda, svetlo, teplo,...
- nepriamo - nadm. výška, orientácia svahu, sklon,...
- živé org. majú určité rozpätie polerancie voči prír. podmienkam, ale rozhodujúci je ten činiteľ, ktorého je minimum

Abiotické činitele
1. vzduch - tlak vzduchu so stúpajúcou nadm. výškou klesá - problémy s dýchaním
- vietor - ovplyvňuje vzrast rastlín

2. svetlo - svetlomilné (heliofyty)
- tieňomilné
- rastliny „krátkeho dňa“ a „dlhého dňa“

3. teplo - teplomilné
- chladomilné
- v princípe je pre rastliny dôležitý celkový ročný úhrn svetla
- teplotné minimum( -80°C lišajníky, -190°C spóry, 0°C baktérie, RaŽ vyššie teploty)
- teplotné maximum - podľa krvného obehu
- izotermou 10°C je určená horná hranica lesa

4. voda - univerzálne rozpúšťadlo pre živiny, tovira značné % tiel
- vodné rastlibny (hydrofyty)
- suchomilné (xerofyty) - malé listy, pevná hrubá kutikula
- vlhkomilné (hygrofyty) - veľké členité šťavnaté listy
- sukulenty - kaktusy, baobab, akácia
- mezofyty - prechod medzi sucho a vlhkomilnými - väčšina našich druhov

5. pôda - obojsmerný vzťah s Ra Ž (vysokotrávnaté stepi - humus - černozem)
- druhy žijúce len na piesku, holých skalách, puklinách,...
- nitrofilné - pôdy s vysokým obsahom N (žihľava, bazačierna)
- kalcifilné - Ca (plesnivec alpínsky)
- acidofilné - kyslé pôdy (čučoriedk, brusnica)
- halofyty - zasolené pôdy
Biotické činitele - vyplývajú zo vzájomných vzťahov, pôsobenia organizmovna seba (potrava, rozmnožovanie, vylučovanie látok do prostredia)
1. symbióza - spolužitie org. vo vzájomnej výhode
2. parazitizmus - zisk jedného na úkor druhého
- biocenóza - fytocenóza - rastlinné spoločenstvo - zákonité usporiadanie podľa urč. pravidiel
- zoocenóza - živočíšne spoločenstvo
- ekosystém - súbor živých org. a prostredia, v ktorom žijú
- biogeocenóza

Biosféra:
A) svetový oceán
B) súše

A)
- vplývajú vlastnosti oc. vody, ktoré sa menia s hĺbkou a geog. šírkou
- najviac organizmov v šelfových moriach - dostatok svetla
- planktón - fytoplanktón a zooplanktón
- plytkovodné (litorálne) živočíchy
- hlbokomorské (abysálne) - málo druhov a jedincov - vysoký tlak, úplná tma
- teplé moria - veľa druhov, málo jedincov

Koralové moria - Veľká útesová bariéra, atoly
- studené moria - veľa vzduchu - veľa planktónu - veľa potravy
- málo druhov, veľa jedincov
- svetové loviská rýb sú v šelfových moriach studených na mieste styku teplých a studených morských prúdov
- morské cicavce - veľryby, delfíny
- ryby, drsnokožce - žraloky, makrely, tuniaky,...
- kôrovce
- hlavonožce
- riasy
- sinice

B)
- planetárne členenie - zonálnosť Zeme
- bioklimatické pásma - horizontálne
1. ekvatoriálne a subekvatoriálne pásmo - ročne 2000-3000mm zrážok rovnomerne, priem. teplota 28°C - vysoká vlhkosť, 1 ročné obdobie

2. tropické pásmo - smerom k obratníkom ubúdanie zrážok (1000-1500mm)
- 2 ročné obdobia -obd. sucha a dažďov
- lesy nižšie, listy menšie a suchšie, počas sucha často opadajú, redšei porasty
- savana - trávy a krovinaté porasty príp. riedke tropické lesy
- baobab, akácia
- antilopy, zebry, pakone, hyeny, levy, gepardy, jaguáry, slony,...
- červené pôdy
- monzúnové lesy - J a JV Ázia - slon indický, tiger, okuliarnik indický,..
- postupný prechod
- púšte a polopúšte - chladiace mechanizmy, rýchly pohyb, nočný život,
- suchomilné druhy, sukulenty, „putujúce“trávy, fenek,...
- oázy - palma datlová
3. subtropické pásmo - striedanie leta (horúce, suché) a zimy (chladnejšia, vlhká)
- subtropické púšte - pozdĺž obratníkov na sever
- subtropické riedke lesy- nízkeaj dreviny, nezhadzujúlisty, listy kožovité, malé - olivy, figy, citrusy, oleander, vavrín
- macchie - husté kroviny Stredomoria
- typické RaŽ
- zasahujú aj pásma monzúnových lesov
- pôdy - škoricové

4. mierne pásmo - stepi - zrážky 300-350mm, vysoká teplota - malá vlhkosť, veľký výpar- nie les, len trávy
- suchomilné tráyv a kríky i po zime zazelenie, rozkvitne
- hlodavce, kurovité vtáky
- vysokotrávnaté (černozeme)
- nízkotrávnaté (šedozeme- gaštanové pôdy)
- listnaté a zmiešané lesy - neznášajú mrazy, opadávajú - menej rozšírené ako odolné ihličnany
- dub (rozšírený až na Sibír), buk, jedľa
- hnedé lesné pôdy (kambizeme)
- ihličnaté lesy, tajga - Škandinávia - Euroázia - S Kanada a USA
- smrek, smrekovec, borovica, breza (Rusko)
- vlk, medveď, líška, vysoká zver, čierna zver, kuny,...

5. arktické a subarktické pásmo - tundra a lesotundra - izoterma 10°C - hranica lesa v pol. oblastiach - lesotundra(trpasličie druhy brezy, vŕby, byliny) - tundra (machy a lišajníky)
- drsné podmienky - RaŽ prispôsobené
- pol. Medveď, líška, tuleň, mrož, kurovité vtáky, sob, los
- tundrové pôdy
- polárna pustina - permafrost
- špecifické druhy - RaŽ močiarov, sladkých jazier,...

Vertikálne členenie biosféry
- v pohoriach vertikálne stupne, zóny a podzóny
- snežná čiara - trópy 4500m, u nás 1600-1800m
- les v trópoch po 350m v Andrách až do 5000m
- nad ním kroviny (alebo kosodrevina) - zóna bylín (alp. Lúky) - vysokohorské pustiny - zóna večného snehu a ľadu