Chémia v poľnohospodárstve

Obohacovanie pôdy - hnojenie je potrebné, pretože pôda obsahuje niektoré prvky v dostatočnom množstve, iné nie. Rastliny využívajú predovšetkým dusík, fosfor, vápnik a draslík, ale aj sodík, železo, horčík a v malom množstve tzv. stopové prvky, ako meď, zinok, mangán, bór. Zberom úrody sa pôda každý rok ochudobní o časť prvkov, úrodnosť pôdy klesá a úroda sa zmenšuje. Ak poznáme zloženie pôdy, môžeme cieľavedome regulovať nedostatok živín hnojivami, ktoré ju obohatia o chýbajúce prvky. Hnojenie pôdy je náhradou prirodzeného úbytku. Dávkovanie musí byť pomerné presné.

Nevhodné dávkovanie hnojív do pôdy môže spôsobiť vážne narušenie prírodného prostredia alebo poškodenie zdravia ľudí. Napríklad nadbytok dusičnanov sa hromadí v rastlinách, ako potrava sa dostavajú do ľudského organizmu, kde sa menia na jedovaté dusitany, ktoré sú nebezpečné najmä pre deti. Nadbytok fosforečnanov vo vodných tokoch spôsobuje nadmerný rast vodných rastlín, ich odumieranie, hnilobný rozklad a znehodnotenie vody.

Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a v lesníctve používajú v boji proti chorobám a škodcom rastlín a proti burine. Rozdeľujú sa na fungicídy, insekticídy, herbicídy, rodenticídy, akaricídy a nematocídy.

Fungicídy (huby - FUNGI) sú skupinou pesticídov používaných na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb na úžitkových rastlinách. Z chemického hľadiska sa delia na meďnaté, sírnaté, organické a kombinované. Sú chemické prípravky, ktoré sa používajú na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb. Väčšinou sa používajú preventívne. Účinkujú tak, že rozrušujú podhubie parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu ich výtrusov. Podľa účinnej látky fungicídy delíme na:
1. anorganické - meďnaté, sírnaté, ortuťnaté
2. organické - ditiokarbamidany, tiuramdisulfidy, zlúčeniny odvodené od ftalamidu, zlúčeniny dinitrofenolu, ostatné syntetické organické látky
3. systémové fungicídy
4. antibiotiká

Insekticídy (hmyz - INSECTA), sú chemické prípravky na ničenie hmyzu. Podľa toho, na ktoré vývojové štádium hmyzu účinkujú, rozdeľujú sa na ovicídy (ničia vajíčka), larvycídy (ničia larvy) a imagocídy (ničia dospelý hmyz). Podľa fyziologického účinku sa delia na plazmatické, leptavé, nervové a dýchacie. Podľa spôsobu vnikania do tela hmyzu zase dotykové (kontaktné), perorálne a dýchacie. Z chemického hľadiska ich možno rozdeliť na chlórované uhľovodíky, napr. DDT, prestávajú sa používať, pretože sa hromadia v živočíšnom organizme. Ďalej sú to organofosfáty - estery kyseliny fosforečnej a jej tioderivátov, v súčasnosti najčastejšie používané.
Karbamáty - estery kyseliny karbamovej, sa používajú menej. Pre vysokú toxicitu sa ako insekticíd používa kyanovodík. Ďalším významným insekticídom je pirimicarb. Hubí vošky a šetrí lienky, zlatoočky a včely. Keď sa ním vošky postriekajú, molekuly pirimicarbu padnú ako uliate na molekuly životne dôležitého enzýmu v tele vošiek, zvaného acetylcholinesteráza. Ten odbúrava jedovaté látky vznikajúce v nervovej sústave hmyzu. Zastavenie jeho pôsobenia spôsobuje rýchlu smrť. Zlatoočky a lienky majú iný druh enzýmu. Pirimicarb preniká aj listami a zahubí aj vošky pod nimi, navyše jeho výpary sú jedovaté. Dostáva sa do miazgy rastlín, takže hubí vošky, ktoré sa ňou živia, ešte 2 týždne po postreku. Môže však mať nepriaznivý účinok na ľudí, zvieratá a vtáky.