Fauna

Väčšina púští je však domovom prekvapivo veľkého množstva najrôznejších foriem života - od hmyzu až po ťavy. Púšťové zvieratá si časom osvojili rad spôsobov, ako prežiť pálivú horúčavu.

Veľa zvierat zostáva v denných hodinách ukrytá v chlade (napr. podzemné skrýše - už 30 cm pod povrchom je teplota o 40 °C nižšia). Von vychádzajú iba v noci, keď teplota klesne pod 25 °C.

Jež ušatý sa v lete ochladzuje prostredníctvom siete jemných cievok umiestnených pod kožou dlhých  ušníc. Vzduch, ktorý prúdi okolo jeho uší, odoberá teplo a chladnejšia krv potom ochladzuje ježkovo telo. Na zimu mu však narastie hustá srsť. Podobné je to aj u ostatných živočíchoch: niektorým dorastie perie, alebo si vytvoria tukovú podkožnú vrstvu. Tie menšie cicavce prezimujú hlboko pod zemou.

Keďže v púšťach prší veľmi málo, zvieratá sa museli prispôsobiť aj nedostatku vody. Niektoré pijú len málokedy alebo vôbec. Často získavajú vodu len z rastlinnej potravy. Z chemických látok obsiahnutých vo vzduchu a v potrave si potom ich organizmus vytvorí tzv. „metabolickú vodu". Časť vody získavajú z vdychovaného vzduchu vďaka zvláštnej nosovej sliznici. Hmyz z Nambíjskej púšte čerpá vodu z hmly, ktorá sa ráno objavuje nad pobrežnými dunami. Podobný spôsob má aj vretenica rožkatá: vylezie na vrchol duny a čaká, až sa jej na tele začnú tvoriť kvapôčky zrazenej vody. Tie stačia úplne uspokojiť jej potrebu vody. Celý rad živočíchov prečkáva obdobie sucha v spánku. Jeden druh žijúci v púšti Karakum na východ od Kaspického mora sa zdržiava zahrabaný v podzemných norách od konca mája až do apríla nasledujúceho roku. Aktívny je len počas obdobia dažďov.

Ťavy si v svojich hrboch ukladajú tuk, ktorý sa v prípade núdze môže premeniť na vodu. Vďaka tomu sa zaobídu niekoľko dni bez vody. Ťavia srsť je na chrbte veľmi hustá a chráni zviera pred slnkom. Na spodnej strane tela im rastie redšia srsť, aby tadiaľto mohlo unikať telesné teplo.

Šakaly a kojoty sa ochladzujú rýchlym dýchaním. Nechávajú prúdiť vzduch okolo vyplazeného jazyka, z ktorého sa odparujú sliny. Zebry, somáre, kozorožce a iné kopytníky sa ochladzujú intenzívnym potením.

Väčšina hadov si nemôže dovoliť pohybovať sa po pálivom piesku. Preto sa hady žijúce v púšťach naučili pohybovať sa vpred tzv. postranným posúvaním. Vlnia sa do boku šikmo ku smeru pohybu tak, že sa horúceho piesku v každom okamžiku dotýkajú len dvoma bodmi povrchu tela naraz. Za sebou potom zanechávajú stopu v podobe radu rovnobežných rýh. Podobne ako hady aj niektoré púšťové jaštery nemajú končatiny. Niektoré sú zasa schopné behať po rozpálenom piesku tak rýchlo, že sa ho nohami takmer nedotýkajú.

Záver

Každý organizmus má teda schopnosť prispôsobiť sa svojmu okoliu a životným podmienkam a to často veľmi nápaditými a rozmanitými spôsobmi. A ako ste sa mohli presvedčiť, ani púšť nie je výnimkou.