Život (adaptácia) organizmov v púšti

Život organizmov v púšťach

Čo je púsť? 

Púšte sú krajinné formy alebo regióny, na ktorých sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok (za hornú hranicu sa považuje 250 mm ročne). Pokrývajú okolo jednu tretinu zemského povrchu. Teploty na púšti sú veľmi kolísavé. Cez deň sú to horúčavy s teplotou 50°C - 60°C a v noci nastáva prudké ochladenie, niekedy až pod bod mrazu. Poznáme štyri základne druhy púšti:
- hamada - skalnatá púšť.
- reg - kamenitá púšť.
- serir - štrková púšť.
- erg - piesočná púšť.

Na púšti môžeme špecifikovať dve základne oblasti. A to tzv. deflačnú oblasť - oblasť, odkiaľ je vetrom odnášaný jemný piesočnatý materiál. Odnos má za následok vznik púštnych dlažieb(hrubozrnný povrch tvorený väčšími kameňmi). Druhou oblasťou je časť púšte, kde je piesočnatý materiál ukladaný a kde vznikajú pieskové duny.

Dažde na púšťach sú veľmi občasné a púštne búrky sú často prudké. Rekordom nameraným v Sahare je 44 milimetrov zrážok za 3 hodiny. Púštne jazerá sú zvyčajne plytké, dočasné a slané. Pretože sú tieto jazerá plytké, vietor môže spôsobiť, že sa roztiahnu až na niekoľko kilometrov štvorcových.

Oázy sú oblasti na púšti s takmer nepriepustnou priehlbinou v teréne. Sú vytvorené podzemnými riekami, ktoré sa na povrch dostali prirodzenou formou (kvôli tlaku) alebo ľudskou činnosťou. Poskytujú pomerne priaznivé prostredie pre živočíchy a rastliny. Ak sú dostatočné veľké, využívajú ich aj ľudia. Pestujú tu prevažne datľové palmy, figy, olivy a marhule. V oblastiach s dostatočnou vlhkosťou sa pestujú aj obilie (pšenica, jačmeň a proso). Najviac oáz sa nachádza v údolí a ústi rieky Níl.

Najväčšia teplá púšť na svete je Sahara (9 100 000 km2) v Afrike, po nej nasleduje Arabská púšť (2 300 000 km2) a púšť Gobi (1 300 000 km2) v Ázií.

Flóra

Väčšina púštnych rastlín je suchu alebo soli odolná. Niektoré ukladajú vodu do svojich listov, koreňov a stoniek. Ďalšie púštne rastliny majú dlhé korene, ktoré siahajú hlboko pod zem, alebo sa prispôsobili počasiu širokými koreňmi, schopnými absorbovať vodu z veľkej oblasti. Iným spôsobom adaptácie je vytvorenie malých listov, ktoré strácajú menej vlhkosti ako opadavé listy s väčšou plochou. Niektoré rastliny šetria vodu tým, že cez deň uzatvárajú svoje prieduchy a otvárajú ich v noci, keď je vzduch chladnejší a vlhší.

Niektoré rastliny označujúce sa ako efemery prečkávajú v stave strnulosti obdobia dlhé dokonca aj niekoľko rokov, aby sa potom vo vhodných podmienkach naraz prebudili k životu a pokryli zdanlivo mŕtvu púšť kobercami pestrofarebných kvetov.

Listy a stonky niektorých rastlín znižujú rýchlosť transportu piesku nad povrchom a tým bránia erózií. Dokonca aj malé plesne alebo mikroskopické rastlinné organizmy, ktoré môžeme nájsť na povrchu, môžu byť dôležitou súčasťou predchádzaniu erózii.

Púšte sú zvyčajne pokryté rastlinami riedko ale veľmi rozmanitými druhmi. Saguaro (saguaro cacti) poskytuje hniezda pre púštne vtáky a slúži ako strom v púšti. Saguaro rastie pomaly, ale môže sa dožiť až 200 rokov. Keď má 9 rokov, je okolo 15 centimetrov vysoký. Po zhruba 75 rokoch si vytvorí svoju prvú vetvu. V dospelosti je 15 metrov vysoký a môže vážiť až 10 tón.

Rastliny, ktoré sú schopné prežiť v podmienkach s málom vody alebo vlhkosti sa nazývajú xerofyty.
Fauna

Väčšina púští je však domovom prekvapivo veľkého množstva najrôznejších foriem života - od hmyzu až po ťavy. Púšťové zvieratá si časom osvojili rad spôsobov, ako prežiť pálivú horúčavu.

Veľa zvierat zostáva v denných hodinách ukrytá v chlade (napr. podzemné skrýše - už 30 cm pod povrchom je teplota o 40 °C nižšia). Von vychádzajú iba v noci, keď teplota klesne pod 25 °C.

Jež ušatý sa v lete ochladzuje prostredníctvom siete jemných cievok umiestnených pod kožou dlhých  ušníc. Vzduch, ktorý prúdi okolo jeho uší, odoberá teplo a chladnejšia krv potom ochladzuje ježkovo telo. Na zimu mu však narastie hustá srsť. Podobné je to aj u ostatných živočíchoch: niektorým dorastie perie, alebo si vytvoria tukovú podkožnú vrstvu. Tie menšie cicavce prezimujú hlboko pod zemou.

Keďže v púšťach prší veľmi málo, zvieratá sa museli prispôsobiť aj nedostatku vody. Niektoré pijú len málokedy alebo vôbec. Často získavajú vodu len z rastlinnej potravy. Z chemických látok obsiahnutých vo vzduchu a v potrave si potom ich organizmus vytvorí tzv. „metabolickú vodu". Časť vody získavajú z vdychovaného vzduchu vďaka zvláštnej nosovej sliznici. Hmyz z Nambíjskej púšte čerpá vodu z hmly, ktorá sa ráno objavuje nad pobrežnými dunami. Podobný spôsob má aj vretenica rožkatá: vylezie na vrchol duny a čaká, až sa jej na tele začnú tvoriť kvapôčky zrazenej vody. Tie stačia úplne uspokojiť jej potrebu vody. Celý rad živočíchov prečkáva obdobie sucha v spánku. Jeden druh žijúci v púšti Karakum na východ od Kaspického mora sa zdržiava zahrabaný v podzemných norách od konca mája až do apríla nasledujúceho roku. Aktívny je len počas obdobia dažďov.

Ťavy si v svojich hrboch ukladajú tuk, ktorý sa v prípade núdze môže premeniť na vodu. Vďaka tomu sa zaobídu niekoľko dni bez vody. Ťavia srsť je na chrbte veľmi hustá a chráni zviera pred slnkom. Na spodnej strane tela im rastie redšia srsť, aby tadiaľto mohlo unikať telesné teplo.

Šakaly a kojoty sa ochladzujú rýchlym dýchaním. Nechávajú prúdiť vzduch okolo vyplazeného jazyka, z ktorého sa odparujú sliny. Zebry, somáre, kozorožce a iné kopytníky sa ochladzujú intenzívnym potením.

Väčšina hadov si nemôže dovoliť pohybovať sa po pálivom piesku. Preto sa hady žijúce v púšťach naučili pohybovať sa vpred tzv. postranným posúvaním. Vlnia sa do boku šikmo ku smeru pohybu tak, že sa horúceho piesku v každom okamžiku dotýkajú len dvoma bodmi povrchu tela naraz. Za sebou potom zanechávajú stopu v podobe radu rovnobežných rýh. Podobne ako hady aj niektoré púšťové jaštery nemajú končatiny. Niektoré sú zasa schopné behať po rozpálenom piesku tak rýchlo, že sa ho nohami takmer nedotýkajú.

Záver

Každý organizmus má teda schopnosť prispôsobiť sa svojmu okoliu a životným podmienkam a to často veľmi nápaditými a rozmanitými spôsobmi. A ako ste sa mohli presvedčiť, ani púšť nie je výnimkou.