Krokodíly

Krokodíly patria medzi najväčšie v súčasnosti žijúce plazy na Zemi. Sú to jediné veľké praplazy, ktoré bez výraznejších zmien prežili dodnes. Predpokladá sa, že krokodíly žijú na Zemi už 200 miliónov rokov. Väčšina krokodílov patrí medzi sladkovodných ale existujú aj žijúce v moriach. Krokodíly sú ektotermné živočíchy a preto väčšinu čašu cez deň trávia vyhrievaním sa na slnku na brehu rieky alebo pobrežiu mora. Do vody vliezajú najmä vtedy, keď im je príliš teplo alebo naopak, zima. Keď sú vo vode, nad hladinu im trčia iba oči a nosové otvory. Živia sa rybami, vtákmi ale napadajú aj veľké cicavce ako sú antilopy alebo zebry, ktoré sa prídu napiť k brehu rieky. Väčšinou si šetria energiu a namiesto prenasledovania svoju korisť striehnu pod vodou a v neočakávanom momente zaútočia. Svoju korisť uchytia čeľusťami a ťahajú ju podvodu, kde ju utopia alebo roztrhajú. Majú veľmi silné svaly, ktoré stláčajú čeľuste, ale veľmi slabé, ktoré ich otvárajú. Pri chytaní a prehltávaní potravy sa krokodílovi často vylomí zub, vyrastie mu však nový.

Zuby mu slúžia na uchopenie a usmrcovanie koristi, nie na prežúvanie. Preto ju musí roztrhať a prehĺtať po menších častiach. Vďaka zásobám tuku krokodíly vydržia bez potravy aj celé týždne, ale v prípade hladu môže zaútočiť aj na menšieho krokodíla. Okrem hladu útočia aj pre pocit ohrozenia alebo vyrušenia, ale nikdy nezaútočia bezdôvodne. Pre zdravého dospelého človeka by nemal byť problém utiecť krokodílovi, tak ako priemerná rýchlosť pohybu krokodíla sa pohybuje okolo 10 km/h. Pre človeka bývajú nebezpečné krokodíly väčšinou s dĺžkou viac ako 3 metre a krokodíly s menšou dĺžkou väčšinou utečú ak zbadajú človeka. Najnebezpečnejšie krokodíly pre človeka je Krokodíl nílsky a morský. Z 23 druhov krokodílov pre človeka môže byť nebezpečných len 8 druhov. V Austrálii, kde žije najviac krokodílov morských, ročné zomrú 1-2 osoby. Najviac krokodílích ľudských obeti, ktorí zomreli v jeden deň bolo počas 2. svetovej vojny vo východnej Ázii, kedy japonskí vojaci ustupovali pred britskou armádou.

Samice krokodílov kladú podľa druhu 15 až 80 vajíčok. Samica si svoju znášku chráni a pri liahnutí mláďatám pomáha dostať sa z vajcových obalov. Čerstvo vyliahnuté mláďaťá merajú iba 20 cm a po vyliahnutí ich matka pomocou úst prenesie do vody.
Rad krokodíly sa najmä tvarom hlavy a čeľusti rozdeľuje na čeľade krokodílov, aligátorov a gaviálov.

Krokodíly:

Krokodíl morský
- slanovodný (žije v moriach Tichého a Indického oceánu v oblastiach Austrálie)
- najväčší plaz na zemi (priem. dĺžka 7m, rek. dĺžka 10m, priem. váha 1000kg)

Krokodíl dlhohlavý (americký)
- najrozšírenejší krokodíl v Amerike, ale kvôli ilegálnemu lovu je v mnohých oblastiach ohrozený
- žije v sladkovodných riekach ale aj v deltách riek, kde je zmiešaná voda
- priem. dĺžka 5m

Krokodíl nílsky - priem. dĺžka 7 m a dožívajú sa až 100 rokov
Krokodíl tupopyský - majú kostené platničky aj na brušnej strane tela

Aligátory:

Aligátor severoamerický
- často sa pletie s krokodílom americkým
- odlíšiť sa ich dá na základe tvaru hlavy ale najlepšie sa dá odlíšiť podľa zubov: ak ma aligátor uzavreté ústa je mu vidieť iba horne zuby, ale v prípade krokodíla vidíme aj horne aj dolné zuby

Niektoré druhy gaviálov sú kriticky ohrozené. Od krokodílov sa odlišujú dlhými a úzkymi ústami (môžu dosiahnuť dĺžku až 1m) Napríklad: gaviál indický