1 Úvod

O kmeňoch mäkkýšovcov, obrúčkavcov a článkonožcov som sa rozhodla písať, lebo sú to veľmi početné kmene živočíchov (mäkkýšovce okolo 120 000 druhov, obrúčkavce okolo 90 000 druhov a článkonožcov okolo 1 milióna známych druhov, no predpokladá sa až 10 miliónov druhov), majú veľký hospodársky význam (slimák záhradný je v niektorých krajinách považovaný za lahodnú pochúťku, dážďovka zemná prekypruje pôdu, čím zvyšuje jej kvalitu, včela medonosná napomáha k opeľovaniu niektorých druhov kvetov...) a sú dôležitou súčasťou ekosystému. Aj napriek tomu sa im však nevenuje taká dostatočná pozornosť, akú by si zaslúžili.

2 Mäkkýše (Mollusca)

2.1 Všeobecná charakteristika
Telo mäkkýšov je bilaterálne symetrické, no môže byť aj bilaterálne asymetrické (veľká väčšina tried ulitníkov a časť lastúrnikov). Schránka mäkkýšov sa skladá z dvoch úplne odlišných vrstiev. Vytváranie schránky ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane pohlavných hormónov, stravy, kyslosti vody a teploty. Svalovina mäkkýšov je hladká, iba srdce tvorí priečne pruhované svalstvo. Telová dutina je redukovaný célom – vzniká jednorazovým, veľmi vzácne (lodienky) dvojnásobným párovým vyliačením steny endodermu (čreva). Célomového pôvodu sú len gonády a srdce v osrdcovníku (perikard). Počet srdcových predsiení sa vždy rovná počtu metanefrídií a žiabier (sú 2, veľmi vzácne 4).

Špecifickým znakom mäkkýšov je mohutný rozvoj svalstva na brušnej strane, v čoho dôsledku sú vnútorné orgány vytláčané na chrbtovú stranu. U hlavonožcov sa tráviaca rúra navyše prehýba do tvaru „q“, čím sa análny otvor posúva smerom k hlave. Tento proces označujeme ako dorzálna flexia. Paralelne s ňou sa na zadnom okraji hlavy začína utvárať kožná duplikatúra, nazývaná plášť (pallium), ktorá postupne prekryje vnútorné orgány. Týmto spôsobom vzniká plášťová dutina (cavum palliale), nazývaná aj vnútornostný vak. Plášť produkuje u väčšiny druhov schránku, ktorej hlavnou súčasťou je CaCO3. Môže byť rôzne utváraná. Pre všetky triedy sú spoločné čuchové receptory (osfradia) a hmatové bunky. Patria sem vodné aj suchozemské živočíchy.

2.2 Zaradenie do systému
kmeň: mäkkýše (Mollusca)
podkmeň: mäkkýšovce (Amphineura)
trieda: červovky (Caudofoveata)
trieda: červovce (Aplacophora, Solenogastres)
trieda: chitóny (Polyplacophora)
podkmeň: schránkovce (Conchifera)
trieda: čiapočkovce (Monoplacophora)
trieda: ulitníky (Gastropoda)
trieda: klovitovce (Scaphopoda)
trieda: lastúrniky (Lamellibranchia, Bivalia)
trieda: hlavonožce (Cephalopoda)

2.2.1 Trieda Ulitníky (Gastropoda)
Vďaka svojmu pomalému pohybu by boli suchozemské ulitníky jednoduchou korisťou akéhokoľvek dravca. Pred týmto nebezpečenstvom ich chráni schránka, ktorá rastie spolu so živočíchom. Schránka - ulita - poskytuje taktiež ochranu pred vyschnutím. Telo ulitníkov tvorí súmerná noha a hlava a špirálovito stočený nesúmerný vnútornostný vak. Noha sa vysúva z ulity a slúži ulitníkom na pohyb. Skladá sa so silnej svaloviny a vpredu na ňu nadväzuje hlava s ústami a zmyslovými orgánmi. Brušná časť nohy sa nazýva chodidlo. Ulitník sa pohybuje pravidelným plynulým kĺzaním po podklade. Pri pohybe sa chodidlo kĺže po tenkej vrstve slizu vylučovaného chodidlovou žľazou, umiestnenou v prednej časti chodidla. Sliz v sieti brázdičiek medzi jednotlivými pokožkovými hrbolčekmi je rozprestretý po celom povrchu tela a tak u suchozemských ulitníkov zabraňuje nadmernému vyparovaniu vody z pokožky.