U sladkovodných ulitníkov má hlava jeden pár nezaťažiteľných tykadiel. Na ich báze sú na vyvýšených hrbolkoch miskovité oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí. Vnútornostný vak vytvára tzv. plášť, t.j. kožný záhyb, na ktorého okraji z vonkajšej strany vyrastá ulita. Vpredu a po bokoch tvorí plášťovú dutinu, ktorá slúži predovšetkým na dýchanie. V plášťovej dutine sa nachádza aj srdce, zložené obvykle z komory a predsiene, a tiež ľadvina. Tráviaca sústava začína ústami na hlave, kde ulovenú potravu postrúhajú radulou, ktorá je na husto pokrytá ostrými a presne orientovanými zúbkami. Pokračuje črevom a vyúsťuje vylučovacím otvorom v plášťovej dutine. Schopnosť takéhoto spracovania potravy otvorila ulitníkom rozsiahle možnosti výživy.

Cievna sústava ulitníkov je otvorená. Krv je modrastá. Krvné farbivo hemocyanín obsahuje meď, na ktorú sa v malom množstve viaže kyslík. Nervová sústava je rebríčková, zložená z jedného páru nervových ganglií. Najmohutnejšia svalovina je v nohe, predovšetkým v oblasti chodidla, kde slúži na pohyb. Mohutný sval, ktorým je telo ulitníka prirastené k ulite, sa nazýva sval cievkový. Pohlavné orgány sú rôznorodé. Ulitníki môžu byť hermafrodity ale aj gonochoristy.

2.2.1.1 Močiarka živorodá (Viviparus viviparus)
Vyskytuje sa v bahne medzi rastlinami a nevystupuje k vodnej hladine. To znamená, že prijíma kyslík rozpustený vo vode - dýcha žiabrami. Na nohe má viečko, ktorým môže pevne uzavrieť otvor na vťahovanie nohy do ulity, a prečkať tak napríklad prechodné vyschnutie vody. Oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v tele živočícha. Má šedivo žltozelenú až olivovú ulitu s tromi červenohnedými pruhmi. Dosahuje veľkosť okolo 3 cm. Žije v povodí väčších európskych riek. Nevyskytuje sa len v najsevernejších a v najjužnejších oblastiach vrátane Balkánskeho polostrova.

2.2.1.2 Ďalšie známe druhy
Bahniak malý (Galba truncatula)
Kotúľka veľká (Planorbarius corneus)
Vodniak vysoký (Lymnaea stagnalis)
Slimák záhradný (Helix pomatia)
Slimák meňavý (Cepaea hortensis)
Slizovec lesný (Arion empiricorum)
Slimák poľný (Agriolimax agrestis)
Slizniak karpatský (Bielzia coerulans)

2.2.2 Trieda Lastúrniky (Bivalia)
Schránka lastúrnikov sa skladá z dvoch súmerných misiek. Obidve misky sú spojené pružným konchinovým väzivom (ligament). Misky lastúrnikov sú jednotvárnejšie sfarbené ako ulity ulitníkov. Telo má súmernú stavbu. Plášť je na chrbtovej strane zrastený so zvyškom tela. Okraje plášťov so žľazami a jemnými svalmi tvoria zosilnený lem. Strednú a chrbtovú časť tela označujeme ako trup. Na brušnej strane prechádza trup plynulo do nohy. Noha je buď klinovitá so strán stlačená, alebo pretiahnuto jazykovitá. Dýchacie otvory lastúrnikov, žiabre, majú podobu párovitých súmerných lupeňov. So svalstva sú významné dva zvieracie svaly – predný a zadný. U lastúrnikov je hlava úplne redukovaná.

Na prednom úpätí nohy sú ústa, ktoré nemajú ani čeľusť ani radulu. Pri príjme potravy sú odkázané na prúd vody, ktorý neustále prechádza plášťovou dutinou a privádza tak potravu v podobe planktónu. Potrava sa najprv filtruje cez žiabre, postupuje do úst a do zažívacieho traktu. V žalúdku množstva lastúrnikov je zvláštne kryštálové teleso, tráviaci sekrét v pevnej podobe. Tráviaca sústava pokračuje črevom, ktoré sa stáča ako konečník do chrbtovej časti trupu a vylučovacím otvorom vyúsťuje do hornej komory v zadnej časti žiabrovej dutiny. Srdce má jednu komoru a dve súmerné predsiene. Pod srdcom sú párové ľadviny zvané Bojanov orgán. Zo zmyslových orgánov sú dôležité orgány rovnováhy, tzv. statocysty. Oči ani tykadlá sa u sladkovodných lastúrnikov nevyskytujú. Niektoré druhy lastúrnikov však majú v bunkách kože mäkké časti, ktoré veľmi citlivo reagujú na svetlo. Oplodnenie je u nich vnútorné – prebieha vo vode. Môžu byť hermafrodity, ale aj gonochoristy. Oplodnené vajíčko lastúrnikov čeľade Dreissenidae sa vyvíja priamo vo vode. Vznikne z neho voľne plávajúca larva. Larva sa neskôr usadí na podklade a mení sa na prisadnutého dospelého lastúrnika. U druhoch z čeľade Margaritiferidae a Unionidae sa oplodnené vajíčka vyvíjajú v obrovskom množstve v žiabrových lupeňoch do larválnych štádií zvaných glochidia. Tie sa časom uvoľňujú do vody a zachytávajú sa na rybách, kde cudzopasia až do premeny na mladého lastúrnika.