2.2.2.1 Korýtko rybničné (Anodonta cygnea)
Hnedozelené sfarbená lastúra, vo vnútri modrastá s dĺžkou 9-20cm. Tvar a veľkosť lastúr závisia od prostredia, ktoré lastúrnik obýva. Niektoré sú v rýchlo tečúcich bahnito piesčitých vodách, iné v bahnitých stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Ich tvar a veľkosť závisí od množstva vápnika, živín vo vode a iných ďalších faktorov. Preto sa tvary lastúr menia skoro súčasne so zmenami životného prostredia a niekedy i v priebehu života jedinca. Táto skutočnosť spôsobila, že v minulosti bolo popísaných množstvo druhov (okolo 400), ktoré sa dnes považujú za jeden druh – Anodonta cygnea. Rozšírené je v skoro celej Európe.

2.2.2.2 Ďalšie známe druhy
Slávka jedlá (Mytilus edulis)
Ustrica jedlá (Ostrea edulis)
Srdcovka jedlá (Cardium edule)
Perlorodka morská (Meleagrina margaritifera)
Korýtko rybničné (Anodonta cygnea)
Korýtko maliarske (Unio pictorum)
Perlorodka riečna (Margaritana margaritifera)

2.2.3 Trieda Hlavonožce (Cephalopoda)
Sú to vývojovo (fylogeneticky) najvyspelejšie mäkkýše. Ide o morské druhy, ktoré dorastajú až do 18m. Sú dravé. Ich telo je zložené z veľkej hlavy, kde sa nachádzajú mozgové uzliny vytvárajúce mozog, trupu tvorenom vnútornostným vakom a na hlave okolo ústneho otvoru sa sústreďujú ramená s prísavkami, ktoré slúžia na pohyb. Hlavonožce sú tiež schopné aj reaktívneho pohybu. Ten je dôležitý pri náhlom úniku. Je založený na rýchlom vypudení vody z plášťovej dutiny a pohyb je následne vyvolaný spätným odrazom. Telo majú pokryté pokožkou obsahujúcou chromatofory s pigmentovými zrnami, ktoré majú schopnosť meniť farbu tela. Kostra je chrupavkovitá a nachádza sa napríklad v okolí mozgu a očí, kde zabezpečuje ochranu. V tráviacej sústave je na rozdiel od ostatných tried oddelená pečeň a pankreas.

Nachádzajú sa tam atramentové žľazy produkujúce čiernu tekutinu (atrament), ktorú pri napadnutí vylúčia spolu s vodou cez konečník. Tá slúži na ochranu a zmätenie nepriateľa, pričom jedince získajú čas na únik. Dýchajú žiabrami situovanými v plášťovej dutine. Hlavonožce majú pár komorových očí, ktoré sa so svojou stavbou a funkciou podobajú očiam stavovcov. Ďalším dôležitým zmyslovým orgánom sú statocysty – rovnovážne orgány. Sú oddeleného pohlavia a vyskytuje sa u nich pohlavný dimorfizmus. Oplodnenie je vnútorné s priamym vývinom. U samcov sa 1 rameno mení na hektokotylové rameno, v ktorom sú samčie pohlavné bunky – spermie - usporiadané v spermatofóroch (nosičoch spermii). Toto rameno ich prenáša do pohlavného otvoru samice.

2.2.3.1 Osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris)
Vyskytuje sa po celom svete, Uprednostňuje teplé vody, ale nachádza sa aj v severnom mori. Dosahuje až 3m. Váži 25 kg, samice dospievajú po dosiahnutí hmotnosti 1 kg, samce už pri 100 g. Pohlavná dospelosť samice nastáva v 1,5 až v 2. rokoch, u samcov skôr. Samičky kladú až 150 000 vajíčok ktoré sa vyvíjajú 4-6 týždňov. Samica hynie po nakladení vajíčok asi v dvoch rokoch, samce žijú dlhšie. Prenasledovaná chobotnica vypustí do vody oblak tmavého atramentu a sama zbledne. Okrem toho vystrekne chemickú látku, ktorá ochromí čuch prenasledovateľa.

2.2.3.2 Ďalšie známe druhy
Sépia obyčajná (Sepia officinalis)