3 Obrúčkavce (Annelida)

3.1 Všeobecná charakteristika
Vyskytujú sa v moriach, sladkých vodách ale aj pôdach. Dosahujú rôznorodú veľkosť, ktorá sa pohybuje od 0,5mm až do 1m. Ich tvar tela je valcovitý, prípadne je telo sploštené. Majú najdokonalejšie vyvinutú telovú dutinu célom. Telo je článkované, jednotlivé články sú spravidla rovnocenné, hovoríme o homonómnom článkovaní. Počet článkov kolísa od 10 do 300, okrem toho je pred ústnym otvorom vytvorený čelný lalok (prostomium). Jednotlivé články sú od seba oddelené vnútornými blanitými prepážkami. Niektoré vnútorné orgány sa opakujú v každom článku, iné zase prechádzajú celým telom. Hlava vzniká splynutím niekoľkých predných článkov. Tento proces sa nazýva cefalizácia. Telo je pokryté jednovrstvovou pokožkou obsahujúcou žľaznaté bunky, ktoré produkujú hlien. Pokožka vylučuje kulikulu. Pohyb zabezpečuje kožnosvalový vak. Tráviaca sústava obrúčkavcov je trubicovitá. Ústny otvor sa nachádza vpredu na brušnej strane. Trávenie ďalej pokračuje v ústnej dutine, hltane, kde vyúsťujú slinné žľazy, čreve a nestrávené zvyšky sú vylučované análnym otvorom, ktorý je na poslednom článku.

Mnohoštetinavce dýchajú žiabrami, zatiaľ čo máloštetinavce a pijavice celým povrchom tela. Obrúčkavce majú uzatvorenú cievnu sústavu tvorenú dvoma hlavnými cievami – chrbtovou a brušnou, ktoré sú medzi sebou prepojené viacerými menšími cievami. Chrbtová cieva sa rytmicky sťahuje, čím plní úlohu srdca a zabezpečuje prúdenie krvi zozadu dopredu tela. Brušnou cievou prúdi krv naopak. Vylučovanie zabezpečujú metanefrídie. V každom článku je jeden pár, ktorého odvodný kanálik ústi na povrch v nasledujúcom článku. Nervová sústava je rebríčková so zmyslovými bunkami rozptýlenými v pokožke. Majú hmatové orgány, oči a v pokožke sú svetlocitlivé bunky – chemoreceptory. Sú známe druhy hermafordity aj gonochoristy. Rozmnožujú sa pohlavne (oplodnenie môže byť vonkajšie, ale aj vnútorné). Vývin býva priamy aj nepriamy a larva sa nazýva trochofóra. Nepohlavné rozmnožovanie je zriedkavejšie. Prebieha priečnym delením.

3.2 Zaradenie do systému
kmeň: obrúčkavce (Annelida)
podkmeň: bezopaskovce (Aclitellata)
trieda: mnohoštetinavce (Polychaeta)
podkmeň: opaskovce (Clitellata)
trieda: máloštetinavce (Oligochaeta)
trieda: pijavice (Hirudinea)

3.2.1 Trieda Mnohoštetinavce (Polychaeta)
Ide o morské druhy, pričom nemajú vyvinutý opasok. Prebehla u nich cefalizácie, t.j. vývin hlavovej časti tela. Na jednotlivých článkoch sa nachádzajú parapódia (výrastky). Z nich vystupujú zväzočky štetín zabezpečujúce pohyb. Nachádzajú sa tu aj žiabre. Sú oddeleného pohlavia. Vývin je nepriamy, cez larvu trochofóru.

3.2.1.1 Palolo zelený (Eunice viridis)
V čase rozmnožovania sa oddeľuje pohlavná časť tela, t.j. určitý počet článkov s oplodnenými pohlavnými bunkami. Tá potom pláva na hladine. Slúži ako potrava pre domorodcov v Ticho-morí.

3.2.1.2 Ďalšie známe druhy
Dážďovkovka rybárska (Arenicola marina)
Koralovka dutinková (Sabellaria alveolata)
Praobrúčkavka studničná (Troglochaetus beranecki)
Hypánia sladkovodná (Hypania invalida)

3.2.2 Trieda Máloštetinavce (Oligochaeta)
Vyskytujú sa hlavne v sladkých vodách, poprípade v pôdach. Pohybujú sa pomocou štetín, ktoré sú na každom článku. Nemajú tykadlá ani parapódia. Je u nich zaznamenaná veľká regeneračná schopnosť. Ich pažerák je rozšírený do hrvoľa a po jeho stranách sú vápenaté žľazy, ktoré neutralizujú humínové kyseliny. V pokožke sa u nich nachádzajú svetlocitlivé a hmatové bunky. Rozmnožujú sa pohlavne. Sú to hermafrodity s priamym vývinom. Súčasťou ich pohlavného rozmnožovania je výmena spermií. Majú opasok (clitellum) a výlučky opaska slúžia na vytváranie púzdra - kokónu okolo kladených vajíčok.