Mäkkýše, článkonožce a obrúčkavce (seminárna práca)

1 Úvod

O kmeňoch mäkkýšovcov, obrúčkavcov a článkonožcov som sa rozhodla písať, lebo sú to veľmi početné kmene živočíchov (mäkkýšovce okolo 120 000 druhov, obrúčkavce okolo 90 000 druhov a článkonožcov okolo 1 milióna známych druhov, no predpokladá sa až 10 miliónov druhov), majú veľký hospodársky význam (slimák záhradný je v niektorých krajinách považovaný za lahodnú pochúťku, dážďovka zemná prekypruje pôdu, čím zvyšuje jej kvalitu, včela medonosná napomáha k opeľovaniu niektorých druhov kvetov...) a sú dôležitou súčasťou ekosystému. Aj napriek tomu sa im však nevenuje taká dostatočná pozornosť, akú by si zaslúžili.

2 Mäkkýše (Mollusca)

2.1 Všeobecná charakteristika
Telo mäkkýšov je bilaterálne symetrické, no môže byť aj bilaterálne asymetrické (veľká väčšina tried ulitníkov a časť lastúrnikov). Schránka mäkkýšov sa skladá z dvoch úplne odlišných vrstiev. Vytváranie schránky ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane pohlavných hormónov, stravy, kyslosti vody a teploty. Svalovina mäkkýšov je hladká, iba srdce tvorí priečne pruhované svalstvo. Telová dutina je redukovaný célom – vzniká jednorazovým, veľmi vzácne (lodienky) dvojnásobným párovým vyliačením steny endodermu (čreva). Célomového pôvodu sú len gonády a srdce v osrdcovníku (perikard). Počet srdcových predsiení sa vždy rovná počtu metanefrídií a žiabier (sú 2, veľmi vzácne 4).

Špecifickým znakom mäkkýšov je mohutný rozvoj svalstva na brušnej strane, v čoho dôsledku sú vnútorné orgány vytláčané na chrbtovú stranu. U hlavonožcov sa tráviaca rúra navyše prehýba do tvaru „q“, čím sa análny otvor posúva smerom k hlave. Tento proces označujeme ako dorzálna flexia. Paralelne s ňou sa na zadnom okraji hlavy začína utvárať kožná duplikatúra, nazývaná plášť (pallium), ktorá postupne prekryje vnútorné orgány. Týmto spôsobom vzniká plášťová dutina (cavum palliale), nazývaná aj vnútornostný vak. Plášť produkuje u väčšiny druhov schránku, ktorej hlavnou súčasťou je CaCO3. Môže byť rôzne utváraná. Pre všetky triedy sú spoločné čuchové receptory (osfradia) a hmatové bunky. Patria sem vodné aj suchozemské živočíchy.

2.2 Zaradenie do systému
kmeň: mäkkýše (Mollusca)
podkmeň: mäkkýšovce (Amphineura)
trieda: červovky (Caudofoveata)
trieda: červovce (Aplacophora, Solenogastres)
trieda: chitóny (Polyplacophora)
podkmeň: schránkovce (Conchifera)
trieda: čiapočkovce (Monoplacophora)
trieda: ulitníky (Gastropoda)
trieda: klovitovce (Scaphopoda)
trieda: lastúrniky (Lamellibranchia, Bivalia)
trieda: hlavonožce (Cephalopoda)

2.2.1 Trieda Ulitníky (Gastropoda)
Vďaka svojmu pomalému pohybu by boli suchozemské ulitníky jednoduchou korisťou akéhokoľvek dravca. Pred týmto nebezpečenstvom ich chráni schránka, ktorá rastie spolu so živočíchom. Schránka - ulita - poskytuje taktiež ochranu pred vyschnutím. Telo ulitníkov tvorí súmerná noha a hlava a špirálovito stočený nesúmerný vnútornostný vak. Noha sa vysúva z ulity a slúži ulitníkom na pohyb. Skladá sa so silnej svaloviny a vpredu na ňu nadväzuje hlava s ústami a zmyslovými orgánmi. Brušná časť nohy sa nazýva chodidlo. Ulitník sa pohybuje pravidelným plynulým kĺzaním po podklade. Pri pohybe sa chodidlo kĺže po tenkej vrstve slizu vylučovaného chodidlovou žľazou, umiestnenou v prednej časti chodidla. Sliz v sieti brázdičiek medzi jednotlivými pokožkovými hrbolčekmi je rozprestretý po celom povrchu tela a tak u suchozemských ulitníkov zabraňuje nadmernému vyparovaniu vody z pokožky.
U sladkovodných ulitníkov má hlava jeden pár nezaťažiteľných tykadiel. Na ich báze sú na vyvýšených hrbolkoch miskovité oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí. Vnútornostný vak vytvára tzv. plášť, t.j. kožný záhyb, na ktorého okraji z vonkajšej strany vyrastá ulita. Vpredu a po bokoch tvorí plášťovú dutinu, ktorá slúži predovšetkým na dýchanie. V plášťovej dutine sa nachádza aj srdce, zložené obvykle z komory a predsiene, a tiež ľadvina. Tráviaca sústava začína ústami na hlave, kde ulovenú potravu postrúhajú radulou, ktorá je na husto pokrytá ostrými a presne orientovanými zúbkami. Pokračuje črevom a vyúsťuje vylučovacím otvorom v plášťovej dutine. Schopnosť takéhoto spracovania potravy otvorila ulitníkom rozsiahle možnosti výživy.

Cievna sústava ulitníkov je otvorená. Krv je modrastá. Krvné farbivo hemocyanín obsahuje meď, na ktorú sa v malom množstve viaže kyslík. Nervová sústava je rebríčková, zložená z jedného páru nervových ganglií. Najmohutnejšia svalovina je v nohe, predovšetkým v oblasti chodidla, kde slúži na pohyb. Mohutný sval, ktorým je telo ulitníka prirastené k ulite, sa nazýva sval cievkový. Pohlavné orgány sú rôznorodé. Ulitníki môžu byť hermafrodity ale aj gonochoristy.

2.2.1.1 Močiarka živorodá (Viviparus viviparus)
Vyskytuje sa v bahne medzi rastlinami a nevystupuje k vodnej hladine. To znamená, že prijíma kyslík rozpustený vo vode - dýcha žiabrami. Na nohe má viečko, ktorým môže pevne uzavrieť otvor na vťahovanie nohy do ulity, a prečkať tak napríklad prechodné vyschnutie vody. Oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v tele živočícha. Má šedivo žltozelenú až olivovú ulitu s tromi červenohnedými pruhmi. Dosahuje veľkosť okolo 3 cm. Žije v povodí väčších európskych riek. Nevyskytuje sa len v najsevernejších a v najjužnejších oblastiach vrátane Balkánskeho polostrova.

2.2.1.2 Ďalšie známe druhy
Bahniak malý (Galba truncatula)
Kotúľka veľká (Planorbarius corneus)
Vodniak vysoký (Lymnaea stagnalis)
Slimák záhradný (Helix pomatia)
Slimák meňavý (Cepaea hortensis)
Slizovec lesný (Arion empiricorum)
Slimák poľný (Agriolimax agrestis)
Slizniak karpatský (Bielzia coerulans)

2.2.2 Trieda Lastúrniky (Bivalia)
Schránka lastúrnikov sa skladá z dvoch súmerných misiek. Obidve misky sú spojené pružným konchinovým väzivom (ligament). Misky lastúrnikov sú jednotvárnejšie sfarbené ako ulity ulitníkov. Telo má súmernú stavbu. Plášť je na chrbtovej strane zrastený so zvyškom tela. Okraje plášťov so žľazami a jemnými svalmi tvoria zosilnený lem. Strednú a chrbtovú časť tela označujeme ako trup. Na brušnej strane prechádza trup plynulo do nohy. Noha je buď klinovitá so strán stlačená, alebo pretiahnuto jazykovitá. Dýchacie otvory lastúrnikov, žiabre, majú podobu párovitých súmerných lupeňov. So svalstva sú významné dva zvieracie svaly – predný a zadný. U lastúrnikov je hlava úplne redukovaná.

Na prednom úpätí nohy sú ústa, ktoré nemajú ani čeľusť ani radulu. Pri príjme potravy sú odkázané na prúd vody, ktorý neustále prechádza plášťovou dutinou a privádza tak potravu v podobe planktónu. Potrava sa najprv filtruje cez žiabre, postupuje do úst a do zažívacieho traktu. V žalúdku množstva lastúrnikov je zvláštne kryštálové teleso, tráviaci sekrét v pevnej podobe. Tráviaca sústava pokračuje črevom, ktoré sa stáča ako konečník do chrbtovej časti trupu a vylučovacím otvorom vyúsťuje do hornej komory v zadnej časti žiabrovej dutiny. Srdce má jednu komoru a dve súmerné predsiene. Pod srdcom sú párové ľadviny zvané Bojanov orgán. Zo zmyslových orgánov sú dôležité orgány rovnováhy, tzv. statocysty. Oči ani tykadlá sa u sladkovodných lastúrnikov nevyskytujú. Niektoré druhy lastúrnikov však majú v bunkách kože mäkké časti, ktoré veľmi citlivo reagujú na svetlo. Oplodnenie je u nich vnútorné – prebieha vo vode. Môžu byť hermafrodity, ale aj gonochoristy. Oplodnené vajíčko lastúrnikov čeľade Dreissenidae sa vyvíja priamo vo vode. Vznikne z neho voľne plávajúca larva. Larva sa neskôr usadí na podklade a mení sa na prisadnutého dospelého lastúrnika. U druhoch z čeľade Margaritiferidae a Unionidae sa oplodnené vajíčka vyvíjajú v obrovskom množstve v žiabrových lupeňoch do larválnych štádií zvaných glochidia. Tie sa časom uvoľňujú do vody a zachytávajú sa na rybách, kde cudzopasia až do premeny na mladého lastúrnika.
2.2.2.1 Korýtko rybničné (Anodonta cygnea)
Hnedozelené sfarbená lastúra, vo vnútri modrastá s dĺžkou 9-20cm. Tvar a veľkosť lastúr závisia od prostredia, ktoré lastúrnik obýva. Niektoré sú v rýchlo tečúcich bahnito piesčitých vodách, iné v bahnitých stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Ich tvar a veľkosť závisí od množstva vápnika, živín vo vode a iných ďalších faktorov. Preto sa tvary lastúr menia skoro súčasne so zmenami životného prostredia a niekedy i v priebehu života jedinca. Táto skutočnosť spôsobila, že v minulosti bolo popísaných množstvo druhov (okolo 400), ktoré sa dnes považujú za jeden druh – Anodonta cygnea. Rozšírené je v skoro celej Európe.

2.2.2.2 Ďalšie známe druhy
Slávka jedlá (Mytilus edulis)
Ustrica jedlá (Ostrea edulis)
Srdcovka jedlá (Cardium edule)
Perlorodka morská (Meleagrina margaritifera)
Korýtko rybničné (Anodonta cygnea)
Korýtko maliarske (Unio pictorum)
Perlorodka riečna (Margaritana margaritifera)

2.2.3 Trieda Hlavonožce (Cephalopoda)
Sú to vývojovo (fylogeneticky) najvyspelejšie mäkkýše. Ide o morské druhy, ktoré dorastajú až do 18m. Sú dravé. Ich telo je zložené z veľkej hlavy, kde sa nachádzajú mozgové uzliny vytvárajúce mozog, trupu tvorenom vnútornostným vakom a na hlave okolo ústneho otvoru sa sústreďujú ramená s prísavkami, ktoré slúžia na pohyb. Hlavonožce sú tiež schopné aj reaktívneho pohybu. Ten je dôležitý pri náhlom úniku. Je založený na rýchlom vypudení vody z plášťovej dutiny a pohyb je následne vyvolaný spätným odrazom. Telo majú pokryté pokožkou obsahujúcou chromatofory s pigmentovými zrnami, ktoré majú schopnosť meniť farbu tela. Kostra je chrupavkovitá a nachádza sa napríklad v okolí mozgu a očí, kde zabezpečuje ochranu. V tráviacej sústave je na rozdiel od ostatných tried oddelená pečeň a pankreas.

Nachádzajú sa tam atramentové žľazy produkujúce čiernu tekutinu (atrament), ktorú pri napadnutí vylúčia spolu s vodou cez konečník. Tá slúži na ochranu a zmätenie nepriateľa, pričom jedince získajú čas na únik. Dýchajú žiabrami situovanými v plášťovej dutine. Hlavonožce majú pár komorových očí, ktoré sa so svojou stavbou a funkciou podobajú očiam stavovcov. Ďalším dôležitým zmyslovým orgánom sú statocysty – rovnovážne orgány. Sú oddeleného pohlavia a vyskytuje sa u nich pohlavný dimorfizmus. Oplodnenie je vnútorné s priamym vývinom. U samcov sa 1 rameno mení na hektokotylové rameno, v ktorom sú samčie pohlavné bunky – spermie - usporiadané v spermatofóroch (nosičoch spermii). Toto rameno ich prenáša do pohlavného otvoru samice.

2.2.3.1 Osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris)
Vyskytuje sa po celom svete, Uprednostňuje teplé vody, ale nachádza sa aj v severnom mori. Dosahuje až 3m. Váži 25 kg, samice dospievajú po dosiahnutí hmotnosti 1 kg, samce už pri 100 g. Pohlavná dospelosť samice nastáva v 1,5 až v 2. rokoch, u samcov skôr. Samičky kladú až 150 000 vajíčok ktoré sa vyvíjajú 4-6 týždňov. Samica hynie po nakladení vajíčok asi v dvoch rokoch, samce žijú dlhšie. Prenasledovaná chobotnica vypustí do vody oblak tmavého atramentu a sama zbledne. Okrem toho vystrekne chemickú látku, ktorá ochromí čuch prenasledovateľa.

2.2.3.2 Ďalšie známe druhy
Sépia obyčajná (Sepia officinalis)
3 Obrúčkavce (Annelida)

3.1 Všeobecná charakteristika
Vyskytujú sa v moriach, sladkých vodách ale aj pôdach. Dosahujú rôznorodú veľkosť, ktorá sa pohybuje od 0,5mm až do 1m. Ich tvar tela je valcovitý, prípadne je telo sploštené. Majú najdokonalejšie vyvinutú telovú dutinu célom. Telo je článkované, jednotlivé články sú spravidla rovnocenné, hovoríme o homonómnom článkovaní. Počet článkov kolísa od 10 do 300, okrem toho je pred ústnym otvorom vytvorený čelný lalok (prostomium). Jednotlivé články sú od seba oddelené vnútornými blanitými prepážkami. Niektoré vnútorné orgány sa opakujú v každom článku, iné zase prechádzajú celým telom. Hlava vzniká splynutím niekoľkých predných článkov. Tento proces sa nazýva cefalizácia. Telo je pokryté jednovrstvovou pokožkou obsahujúcou žľaznaté bunky, ktoré produkujú hlien. Pokožka vylučuje kulikulu. Pohyb zabezpečuje kožnosvalový vak. Tráviaca sústava obrúčkavcov je trubicovitá. Ústny otvor sa nachádza vpredu na brušnej strane. Trávenie ďalej pokračuje v ústnej dutine, hltane, kde vyúsťujú slinné žľazy, čreve a nestrávené zvyšky sú vylučované análnym otvorom, ktorý je na poslednom článku.

Mnohoštetinavce dýchajú žiabrami, zatiaľ čo máloštetinavce a pijavice celým povrchom tela. Obrúčkavce majú uzatvorenú cievnu sústavu tvorenú dvoma hlavnými cievami – chrbtovou a brušnou, ktoré sú medzi sebou prepojené viacerými menšími cievami. Chrbtová cieva sa rytmicky sťahuje, čím plní úlohu srdca a zabezpečuje prúdenie krvi zozadu dopredu tela. Brušnou cievou prúdi krv naopak. Vylučovanie zabezpečujú metanefrídie. V každom článku je jeden pár, ktorého odvodný kanálik ústi na povrch v nasledujúcom článku. Nervová sústava je rebríčková so zmyslovými bunkami rozptýlenými v pokožke. Majú hmatové orgány, oči a v pokožke sú svetlocitlivé bunky – chemoreceptory. Sú známe druhy hermafordity aj gonochoristy. Rozmnožujú sa pohlavne (oplodnenie môže byť vonkajšie, ale aj vnútorné). Vývin býva priamy aj nepriamy a larva sa nazýva trochofóra. Nepohlavné rozmnožovanie je zriedkavejšie. Prebieha priečnym delením.

3.2 Zaradenie do systému
kmeň: obrúčkavce (Annelida)
podkmeň: bezopaskovce (Aclitellata)
trieda: mnohoštetinavce (Polychaeta)
podkmeň: opaskovce (Clitellata)
trieda: máloštetinavce (Oligochaeta)
trieda: pijavice (Hirudinea)

3.2.1 Trieda Mnohoštetinavce (Polychaeta)
Ide o morské druhy, pričom nemajú vyvinutý opasok. Prebehla u nich cefalizácie, t.j. vývin hlavovej časti tela. Na jednotlivých článkoch sa nachádzajú parapódia (výrastky). Z nich vystupujú zväzočky štetín zabezpečujúce pohyb. Nachádzajú sa tu aj žiabre. Sú oddeleného pohlavia. Vývin je nepriamy, cez larvu trochofóru.

3.2.1.1 Palolo zelený (Eunice viridis)
V čase rozmnožovania sa oddeľuje pohlavná časť tela, t.j. určitý počet článkov s oplodnenými pohlavnými bunkami. Tá potom pláva na hladine. Slúži ako potrava pre domorodcov v Ticho-morí.

3.2.1.2 Ďalšie známe druhy
Dážďovkovka rybárska (Arenicola marina)
Koralovka dutinková (Sabellaria alveolata)
Praobrúčkavka studničná (Troglochaetus beranecki)
Hypánia sladkovodná (Hypania invalida)

3.2.2 Trieda Máloštetinavce (Oligochaeta)
Vyskytujú sa hlavne v sladkých vodách, poprípade v pôdach. Pohybujú sa pomocou štetín, ktoré sú na každom článku. Nemajú tykadlá ani parapódia. Je u nich zaznamenaná veľká regeneračná schopnosť. Ich pažerák je rozšírený do hrvoľa a po jeho stranách sú vápenaté žľazy, ktoré neutralizujú humínové kyseliny. V pokožke sa u nich nachádzajú svetlocitlivé a hmatové bunky. Rozmnožujú sa pohlavne. Sú to hermafrodity s priamym vývinom. Súčasťou ich pohlavného rozmnožovania je výmena spermií. Majú opasok (clitellum) a výlučky opaska slúžia na vytváranie púzdra - kokónu okolo kladených vajíčok.
3.2.2.1 Dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris)
Je to väčšinou stredne veľký červ, žijúci v pôde. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania. Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy.

3.2.2.2 Ďalšie známe druhy
Dážďovka svietivá (Eisenia lucens)
Dážďovka hnojná (Eisenia foetida)
Tubifex bahenný (Tubifex tubifex)

3.2.3 Trieda Pijavice (Hirudinea)
Sú to prevažne sladkovodné ektoparazity, pričom niektoré druhy sú dravé. Majú článkované telo s heteronómnou článkovanosťou (povrchové článkovanie nezodpovedá vnútornému článkovaniu). Články nemajú štetiny. Na tele sa nachádzajú 2 prísavky - ústna a koncová, ktoré slúžia na prichytenie sa na hostiteľa. Ústa majú chitinózne čeľuste. Do svalnatého cicavého im hltana vyúsťujú žliazky produkujúce hirudín, čo je látka zabraňujúca zrážaniu krvi. Je pre nich typické vnútorné oplodnenie.

3.2.3.1 Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)
Je tmavá s červenohnedým mramorovaním. V minulosti ju chovali a používali na vyciciava-nie krvných podliatín. Táto tradícia sa v niektorých častiach Európy opäť vracia, pretože použitím pijavíc sa dosahujú veľmi pozitívne liečebné výsledky. Tento druh je však vzácny – žije len na niekoľkých lokalitách na juhu Slovenska.

3.2.3.2 Ďalšie známe druhy
Pijavica konská (Haemopis sanguisuga)
Pijavička rybia (Pisciola geometra)

4 Článkonožce (Arthropoda)

4.1 Všeobecná charakteristika
Článkonožce (Arthropoda) sú najpočetnejším kmeňom živočíšnej ríše. Vyskytujú sa po celej Zemi a obývajú takmer všetky biotopy. Ich veľkosť je tiež rôznorodá – poznáme druhy mikroskopické, no aj také, ktoré dosahujú až 3m. Telovú dutinu vypĺňa mixocél. Článkovanie je nerovnomerné, hovoríme o heteronómnej segmentácii. Vzniká počas zárodočného vývinu zrastením niektorých telových článkov. Ich telo sa zvyčajne skladá z 3 častí: hlava (caput), hruď (thorax) a bruško (abdomen). U jednotlivých skupín článkonožcov môže dochádzať ku splývaniu týchto častí, prípadne k ich ďaľšiemu členeniu. Končatiny sú vždy článkované a sú pohyblivo spojené. Môžu byť prispôsobené okrem pohybu aj na vykonávanie rôznych iných funkcii (napr. uchopenie a spracovanie potravy, dýchanie, prenášanie vajíčok a môžu byť na nich umiestnené niektoré zmyslové orgány). Telo majú článkonožce pokryté jednovrstvovou pokožkou. Nad ňou je silná chytínová kulikula. Tráviaca sústava je trubicová, tvorená 3-mi základnými oddielmi: predná a zadná časť (ektodermálneho pôvodu) a stredná časť (endodermálneho pôvodu). Nad ústnym otvorom sa nachádza horná pera (labrum), pod ňou je spodná pera (labium). Po stranách ústneho otvoru je ústny ústroj. Základný typ ústneho ústroja je hryzavý, no poznáme aj premenené typy ústnych ústrojov (bodavý, lízavý, cicavý). Typ ústneho ústrojenstva závisí od typu potravy a spôsobu jej prijímania.
Trávenie je mimobunkové. Typ dýchacej sústavy závisí od jednotlivých druhov (žiabre, pľúcne vaky, vzdušnice, celým povrchom tela). Cievna sústava je otvorená. Funkciu srdca plní chrbotová cieva, ide o tzv. rúrkovité srdce. Telovej tekutiny je hemolymfa. Nervová sústava je gangliová. Jej súčasťou je brušná nervová páska. V hlavovej časti sa koncentrujú uzliny a vytvárajú mozog. Hmyz, pavúkovce a stonožky vylučujú pomocou Malpighiho rúrok, rakovce majú tykadlové (antenálne) žľazy, ostatné kôrovce čeľustné (maxilárne) žľazy a hrotnáče koxálne žľazy. Článkonožce majú dobre vyvinutú zmyslovú sústavu. Receptory sú sústredené na niektorých miestach (napr. tykadlá, končatiny). Sú prevažne oddeleného pohlavia a častý je výrazný pohlavný dimorfizmus. Rozmnožujú sa pohlavne a oplodnenie je väčšinou vnútorné. Vývin väčšinou nepriamy.
Článkonožce bývajú škodcovia zásob, parazity rastlín, živočíchov a človeka, niektoré prenášajú choroby. Sú súčasťou potravných reťazcov (niektoré sú potravou človeka) a majú význam pri opeľovaní rastlín. Človek využíva niektoré ich produkty – napr. vosk, med, hodváb.

4.2 Zaradenie do systému
kmeň: článkonožce (Arthropoda)
podkmeň: triolobity (Trilobitomorpha)
trieda: trilobity (Trilobita)
podkmeň: klepietkavce (Chelicerata)
trieda: hrotnáče (Merostomata)
trieda: pavúkovce (Arachnida)
trieda: nohatky (Pantopoda)
podkmeň: žiabrovce (Branchiata)
trieda: kôrovce (Crustacea)
podkmeň: vzdušnicovce (Tracheata)
nadtrieda: viacnôžky (Myriapoda)
trieda: mnohonôžky (Diplopoda)
trieda: stonôžky (Chilopoda)
nadtrieda: šesťnôžky (Hexapoda)
trieda: hmyz (Insecta)

4.2.1 Trieda: Kôrovce (Crustacea)
Sú väčšinou morské a sladkovodné druhy. Niektoré druhy sú parazitické. Telo je zložené z hlavohrude a bruška. Na hlave majú dva páry tykadiel.
- 1. pár sú tykadielka (antenuly). Tie môžu mať u jednotlivých skupín kôrovcov rôznu funkciu. Napr. zmyslovú, pohybovú, prichytávaciu alebo môže slúžiť ako pomocný kopulačný orgán.
- 2. pár sú tykadlá (antény). Majú napr. zmyslovú a pohybovú funkciu.

Na hlave sa nachádzajú aj 3 páry ústnych orgánov: jeden pár hryzadiel (mandibuly) a 2 páry čeľustí (maxilly I a II). 2 páry tykadiel a 3 páry ústnych orgánov sú vlastne premenené hlavové končatiny. Končatiny na hrudi majú hlavne pohybovú funkciu. Môžu tiež niesť žiabre, alebo môžu slúžiť na priháňanie potravy. Končatiny sú spravidla dvojvetvové a nachádzajú sa aj na brušku. Ich telo často chráni pancier, ktorý môže byť rôzneho tvaru. Prevažná väčšina dýcha žiabrami umiestnenými na hrudných alebo brušných končatinách. Telová tekutina je hemolymfa. Býva buď bezfarebná, alebo s farbivami (hemoglobín, hemocyanín). Metanefrídie sú pozmenené u rakovcov na antenálne žľazy a u ostatných kôrovcov na maxilárne žľazy. Larvy majú jednoduché naupliové oči, ktoré sa počas vývinu mení na zložené oči, ktoré sa nachádzajú sa na pohyblivých výrastkoch. Kôrovce majú aj mechanoreceptory, chemoreceptory (hlavne ne tykadlách alebo iných končatinách) a statocysta sa nachádza na báze tykadielok. Sú väčšinou oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom. Rozmnožujú sa pohlavne. Vývin je buď priamy (perloočky, raky), alebo nepriamy (nižšie kôrovce s larvou nauplius a morské rakovce s larvou zoea).
4.2.1.1 Rak riečny (Astacus astacus)
Dorastá do dlžky 20 cm. Žije v tečúcich vodách a je výrazným indikátorom čistoty tečúcej vody. Telo raka sa skladá z pevne zrastenej hlavohrude a bruška. Na hlavohrudi ma rak ústny otvor,zmyslové orgány a člankované končatiny. Dlhšie tykadlá sú hmatovým orgánom, je v nich aj orgán rovnováhy. Pohyb mu umožňujú svaly uložené na vnútornej strane panciera. Vyskytuje sa v celej Európe okrem Španielska, severného Anglicka a Írska.

4.2.1.2 Ďalšie známe druhy
Štítovec jarný (Lepidurus apus)
Dafnia obyčajná (Daphnia pulex)
Cyklop obyčajný (Cyclops strenuus)
Ústonôžka modlivková (Squilla mantis)
Krivák obyčajný (Rivulogammarus fossarum)
Žižavica vodná (Asselus aquaticus)
Žižiavka obyčajná (Porcelio scaber)
Kreveta baltická (Palaemon squilla)
Garnát obyčajný (Crangon crangon)
Langusta obyčajná (Palinurus vulgaris)
Homár obyčajný (Homarus vulgaris)
Krab obyčajný (Carcinus maenas)
Veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi)

4.2.2 Trieda: Hmyz (Insecta)
Telo majú zložené z hlavy, hrude a bruška. Na hlave sa nachádzajú ústne ústroje. Základný typ je hryzavý a tvoria ho horná pera, 1 pár hryzadiel, 1 pár čeľustí, spodná pera (vznikla z 2. páru čeľustí). Prípadná modifikácia ústnych ústrojov závisí od spôsobu výživy. Ďalej sa na hlave nachádza 1 pár tykadiel a oči. Hruď nesie končatiny (nohy a krídla). Sú tam celkovo 3 páry článkovaných jednovetvových nôh. Základný typ nôh sú nohy kráčavé, ale môžu byť premenené na skákavé, hrabavé, plávacie. Krídla sú tvorené párovými vchlípeninami pokožky krytými chitínovou kutikulou. Pohybujú sa vďaka lietacím svalom hrude. Telo je pokryté pokožkou je chránenou kutikulou. Obsahuje rôzne výrastky (napr. chĺpky) a žliazky. Tráviaca sústava je trubicovitá a druhy cicajúce krv majú v slinách látky zabraňujúce zrážaniu krvi. Dýchajú pomocou vzdušníc. Tracheálne žiabre sa vyskytujú len u vodných lariev. Vylučovanie zabezpečujú Malpighiho rúrky.

Nervová sústava je veľmi dobre vyvinutá. Majú veľmi dobre rozvinuté inštinktívne správanie (hlavne u spoločensky žijúceho hmyzu). Oči sú jednoduché alebo zložené. Na tykadlách sa nachádzajú chemoreceptory a na tympanálnych orgánoch mechanoreceptory. Majú rôzne typy hormónov (napr. feromóny). Sú oddeleného pohlavia a častý je pohlavný dimorfizmus. Samce majú kopulačný orgán. Rozmnožovanie je pohlavné s vnútorným oplodnením. Vývin je nepriamy. Prebieha u nich metamorfóza a podľa jej typu sa hmyz delí na hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabola) a hmyz s dokonalou premenou (Holometabola). U Hemimetabola sa z vajíčka sa vyvinie larva podobná dospelému jedincovi (tzv. nymfa, ktorá sa následne opakovane sa zvlieka) alebo sa z larvy vyvinie dospelý jedinec (tzv. imágo). U Holometabola sa z vajíčka sa vyvinie larva odlišná od dospelého jedinca, po jej opätovnom zvliekaní sa tvorí kukla, po čase kukla praská a vzniká dospelý jedinec (tzv. imágo).
4.2.2.1 Roháč obyčajný (Lucanus cervus)
Roháč je obyvateľom listnatých lesov, najmä dubových. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a zhromažďujú sa na poranených stromoch, z ktorých vyteká sladká miazga. Okrem miazgy sa živia prevažne lístim stromov. Larvy sa vyvíjajú v práchnivom a hnijúcom dreve starých pňov, koreňov a kmeňov listnáčov. Ich vývin trvá niekoľko rokov (3-5) a dorastajú do dĺžky 9-11 cm. Je najväčším stredoeurópskym chrobákom.

4.2.2.2 Ďalšie známe druhy
Ucholak obyčajný (Forficula auricularia)
Kobylka zelená (Tettigonia viridissima)
Koník sťahovavý (Locusta migratoria)
Korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris)
Mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius)
Komár piskľavý (Culex pipiens)
Mravec lesný (Formica rufa)
Včela medonostná (Apis mellifera)
Priadka morušová (Bombyx mori)
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata)
Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha)
Lienka sedembodková (Coccinella septenpunctata)

5 Záver

Vďaka tejto práci som si uvedomila ako kmene mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce prispievajú k rôznorodosti slovenskej aj svetovej fauny a k bohatosti jej členenia. Tieto živočíchy majú obrovský význam pre udržanie celkovej rovnováhy v prírode, preto by nemali byť zanedbávané, ale naopak viac chránené. Patria však medzi ne aj početné druhy škodcov (napr. pásavka zemiaková, ktorá škodí poľnohospodárskym plodinám – hlavne zemiakom). Proti ktorým ak chceme bojovať musíme ich najprv dobre poznať.