Antarktická ľadová púšť

Antarktída je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2280 m.n.m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo. Iba niekoľko málo živých organizmov prežíva v ľadovom prostredí Antarktídy. Na najstudenejšiom kontinente boli objavené iba 3 druhy kvitnúcich rastlín a viac než 50 druhov machov a lišajníkov, ktoré sa držia na vrcholkoch hôr týčiacich sa z ľadovej prikrývky. Zaznamenané boli taktiež niektoré riasy, huby a baktérie. Roku 1994 podali vedci správu o prudkom náraste počtu pobrežných rastlín čo len potvrdzuje teóriu o oteplovaní zeme. Pobrežie a Antarktický polostrov pripomínajúci prst ukazujúci smerom k Južnej Amerike sú v lete veľmi bohaté na život. Sú tam tučniaky, tulene, morské vtáky a hmyz, zatiaľ čo vody okolo kontinentu sú domovom rôznych veľrýb, z nich bolo vďaka rybolovu veľa privedených až na pokraj vyhynutia. Najbežnejším živočíchom v južných moriach je kril.

Živočíchy: Z morských vtákov sú to len saprofágne druhy, ako sú hnedé čajkovité vtáky - chaluhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Tieto vtáky sú schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im poskytuje živiny. Chaluha arktická je jedným z troch druhov vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy sú tučniak cisársky a fulmar antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí prezimujú sú tučniaky. Fulmari sem prilietajú len v lete za potravou.

Tučniaky sú jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské prichádzajú na svet počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom.

Vo vnútrozemí žije len drobný hmyz a roztoče, ale pri okrajoch je život pestrejší. V oceáne žije mnoho malých morských živočíchov známych pod názvom krill (malé, garnátom podobné živočíchy, ktoré sú základnou potravou väčším tvorom). Je tu mnoho veľrýb, tuleňov a uškatcov.

Tuleň leopardí meria 3,6m, váži 450 kg a má ostré zuby v silných čeľustiach. Tučniak a tuleň sa často sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori, hľadajú ryby a iné morské živočíchy.

Kosatka dravá je najväčší druh delfínov. Samci merajú do 9m a samice do 6m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/hod. Majú čierny chrbát s vysokou chrbticovou plutvou a biele brucho.

Vráskavec ozrutný je najväčšie zviera na Zemi. Meria cez 30 m a váži cez 130 ton. Tento živočích má aj najpomalší tep srdca zo všetkých živočíchov - 5-8 tepov za minútu. Zároveň má tento cicavec aj najväčšie srdce na planéte a je také veľké, že by človek mohol plávať cez jeho srdcovú aortu!
Srdcové ozvy vráskavca je počuť pod vodou na vzdialenosť 32 km. Živí sa určitým druhom rýb. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Ale i cez veľkú ochranu už je ich na svete len cez 6000. V minulosti sa zabíjali hlavne pre ich tuk.