Dravce loviace v kŕdli sú úspešnejšie, pretože korisť dokážu ľahko oddeliť od ostatných rýb. Veľmi účinný spôsob, ktorý ryby využívajú je maskovanie. Tmavšie zafarbenie chrbta im umožňuje splynutie s dnom a svetlé zafarbenie brucha splýva pri pohľade zospodu so zrkadlením vodnej hladiny. Splynutie s prostredím nie je dôležité len pre potenciálne obete ale aj pre dravce, ktorým to umožňuje úspešnejšie loviť z malej vzdialenosti. Takýto spôsob lovu využíva aj šťuka.

Rozmnožovanie
Hlavnú úlohu v procese rozmnožovania rýb hrá nervový systém, ktorý riadi a synchronizuje podnety vonkajšieho prostredia a hormonálnu činnosť. Často sa stáva, že vhodný substrát, potrebný na neres, nie je v prostredí, kde ryby počas roka žijú a musia preto za ním putovať (napr pstuh, hlavátka, nosáľ). Neresové migrácie zabezpečujú aj vyšší obsah kyslíka vo vode, dostatok potravy pre plod alebo zabezpečenie ochrany potomstva.
Ryby sú väčšinou oddeleného pohlavia, ale nepozorujeme u nich výrazný pohlavný dimorfizmus. Počas neresu sú ale časté tvarové zmeny.
Procesu rozmnožovania sa ryby môžu zúčastniť až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorú väčšina našich druhov rýb dosahuje v druhom až piatom roku života. Naše druhy sa obvykle neresia raz ročne.

Starostlivosť o potomstvo
Väčšina rýb neochraňuje svoje ikry a potomstvo (napr kaprovité ryby), čo je vyvážené veľkým počtom ikier. Existujú však ryby, a to aj v našich vodách, ktoré majú menší počet ikier a tak sa o ne starajú (napr sumčeky, slnečnica pestrá, pichľavka, zubáče). Starostlivosť nepozostáva iba zo stavby hniezda a vlastného neresu. Samce sa starajú o čistotu v hniezde, opravujú ho a udržujú. Pohybom prsných plutiev zabezpečujú neustále prísun čerstvej okysličenej vody. Niektoré druhy, napr sumček americký, ochraňujú aj vyliahnutú mlaď.

Migrácia
Veľa druhov rýb, ktoré sú počas vegetačného obdobia stanovištnými druhmi, v čase rozmnožovania tiahnu na neresiská. Patrí sem pstruh potočný, hlavátka podunajská, šťuka, zubáč, mieň, kapor a pleskáče. Najznámejším druhom migrujúcim na obrovské vzdialenosti je úhor, ktorý sa neresí v mori. Jeho mlaď sa opäť vracia do riek.
Známe sú tiež potravové migrácie napríklad mreny severnej alebo podustvy severnej, či jesenné presuny pleskáča, kapra sazana, či mreny severnej, spojené so zimovaním.

Zimovanie
Vzhľadom na studenú vodu a krátky slnečný svit je väčšina rýb počas zimy menej aktívne a nepríjimajú potravu a sú ukryté v ponorených prekážkach a pod (napr kapor, karas). Existujú však aj ryby, ktoré sú aktívne aj v zime (napr mieň, pleskáč, červenica, ostriež). Zimovanie sladkovodných rýb ešte stále nie je dostatočne preskúmané.