Etológia
Vrodené správanie sladkovodných rýb
Teritorialita
Teritorialita je schopnosť obsadiť určité územie, žiť v ňom, prípadne ho aktívne brániť proti ostatným príslušníkom druhu. Zotrvávanie na určitom mieste je vlastnosť, ktorú ovplyvňujú mnohé faktory, napr. potravný či migračný, ale aj reprodukčné správanie.
Sumce sa napríklad ukrývajú v korunách zatopených stromov a v konároch kríkov, ktoré lemujú breh. Často odpočívajú vo vertikálnej polohe hlavou smerom k hladine. Menšie sumce sa nachádzajú v hĺbke od pol metra do dvoch metrov, väčšie sumce obľubujú väčšie hĺbky a mohutnejšie prekážky, ale nikdy neidú do príliš veľkých hĺbok, pretože sumce milujú teplú vodu. Vetvy a prekážky im poskytujú tiež čiastočnú ochranu pred ulovením.
Typickým teritoriálnym druhom je šťuka. Sú stanovišťu verné a opúšťajú ho iba v čase neresu, ale po jeho skončení sa do neho vracajú. Šťuka patrí medzi druhy, ktoré teritórium neopúšťajú ani vtedy, keď im neposkytuje dostatok potravy, čo je príčinou značným veľkostných rozdielov medzi jedincami rovnakého veku.
Ochranou a vymedzením teritória sú známe najmä pstruhy a hlavátky. Rozloha teritória je rôzna a závisí od charakteru a množstva objektov, ktoré sa v ňom nachádzajú, alebo ho ohraničujú.
Nočná aktivita
Súmrak a noc je dôležitý úsek v biorytme živočíchov a teda aj rýb. Správanie v noci závisí od mnohých faktorov. Iné je za súmraku, iné počas noci, iné pri splne mesiaca a jasnej noci a iné pri zamračenej oblohe. Množstvo svetla a striedanie jeho intenzity, deň a noc, majú pre ryby veľký význam pri hľadaní potravy, unikaní pred predátormi, vytváraním kŕdľov, pri migrácii či rozmnožovaní. Rôzne druhy preferujú rôznu intenzitu svetla. Napríklad pstruhy alebo šťuky sú najaktívnejšie cez deň, kým miene, sumce alebo úhory sú ryby, ktorých vrchol aktivity pripadá na súmrak alebo noc. V noci vystupujú ryby bližšie k hladine a k brehu, húfy sa rozpadávajú, kým vo dne zostupujú hlbšie a ďalej od brehov a združujú sa do húfov.
Sociálne správanie
Sociálne vzťahy sú výsledkom pôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov. Medzi vonkajšie, abiotické faktory patrí obsah a koncentrácia plynov a teplota vody, svetlo, zvuk a pohyb vody. Biotické, vnútorné vplyvy zahŕňajú biologické funkcie spojené so zachovaním druhu, teda rozmnožovanie, a navodzujú v jedincoch tendencie sociálne sa spolčovať. U nás žijúce ryby môžeme rozdeliť na druhy s individuálnym alebo kŕdľovým správaním.
Ryby s individuálnym typom správania žijú samostatne po väčšinu roka s výnimkou obdobia rozmnožovania. Veľké druhy vo vyššom veku, napr sumec, zubáč alebo boleň žijú samotársky napriek tomu, že v mladosti vytvárajú kŕdle alebo malé skupinky.
Pri druhoch vytvárajúcich kŕdle ide o skupinu rýb jedného druhu, ktorá je zložená z jedincov rôzneho veku obývajúcich určité miesto. Takéto populácie vytvára napr pleskáč, belička či nosáľ. Kŕdle vytvárajú najmä ryby, ktoré sa zdržujú v povrchových vrstvách vody, a tiež ryby migrujúce na neres, či zimujúce ryby ako pleskáč.
Ryby v kŕdli skôr nájdu potravu, ľahšie nájdu ťahové cesty a účinnejšie sa bránia pred predátormi.
Potrava
Niektoré ryby získavajú potravu počas dňa, iné za súmraku alebo v noci. Šťuky sú aktívne počas svetlejšej časti dňa, iné druhy, ktoré používajú viac hmatové a chuťové receptory, sú aktívne len za šera a v noci, ako napr sumček.
Potrava rýb je veľmi rôznorodá a môže pochádzať z vodného alebo suchozemského prostredia. Môžu sa živiť planktónom, fytoplanktón pozostáva z rias a rozsievok, kým zooplanktón obsahuje prvoky, vírniky, dafnie a cyklopy. Bentické organizmy, čiže živočíchy žijúce na dne vôd(napr mäkkýše, červy, hmyz a ich larvy), sú významnou zložkou potravy rýb rovnako ako detrit, čiže jemné čiastočky, ktoré vznikli rozkladom rastlinných alebo živočíšnych organizmov. Pre typické dravce sú hlavnou zložkou potravy rôzne veľké ryby.
Dravce loviace v kŕdli sú úspešnejšie, pretože korisť dokážu ľahko oddeliť od ostatných rýb. Veľmi účinný spôsob, ktorý ryby využívajú je maskovanie. Tmavšie zafarbenie chrbta im umožňuje splynutie s dnom a svetlé zafarbenie brucha splýva pri pohľade zospodu so zrkadlením vodnej hladiny. Splynutie s prostredím nie je dôležité len pre potenciálne obete ale aj pre dravce, ktorým to umožňuje úspešnejšie loviť z malej vzdialenosti. Takýto spôsob lovu využíva aj šťuka.
Rozmnožovanie
Hlavnú úlohu v procese rozmnožovania rýb hrá nervový systém, ktorý riadi a synchronizuje podnety vonkajšieho prostredia a hormonálnu činnosť. Často sa stáva, že vhodný substrát, potrebný na neres, nie je v prostredí, kde ryby počas roka žijú a musia preto za ním putovať (napr pstuh, hlavátka, nosáľ). Neresové migrácie zabezpečujú aj vyšší obsah kyslíka vo vode, dostatok potravy pre plod alebo zabezpečenie ochrany potomstva.
Ryby sú väčšinou oddeleného pohlavia, ale nepozorujeme u nich výrazný pohlavný dimorfizmus. Počas neresu sú ale časté tvarové zmeny.
Procesu rozmnožovania sa ryby môžu zúčastniť až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorú väčšina našich druhov rýb dosahuje v druhom až piatom roku života. Naše druhy sa obvykle neresia raz ročne.
Starostlivosť o potomstvo
Väčšina rýb neochraňuje svoje ikry a potomstvo (napr kaprovité ryby), čo je vyvážené veľkým počtom ikier. Existujú však ryby, a to aj v našich vodách, ktoré majú menší počet ikier a tak sa o ne starajú (napr sumčeky, slnečnica pestrá, pichľavka, zubáče). Starostlivosť nepozostáva iba zo stavby hniezda a vlastného neresu. Samce sa starajú o čistotu v hniezde, opravujú ho a udržujú. Pohybom prsných plutiev zabezpečujú neustále prísun čerstvej okysličenej vody. Niektoré druhy, napr sumček americký, ochraňujú aj vyliahnutú mlaď.
Migrácia
Veľa druhov rýb, ktoré sú počas vegetačného obdobia stanovištnými druhmi, v čase rozmnožovania tiahnu na neresiská. Patrí sem pstruh potočný, hlavátka podunajská, šťuka, zubáč, mieň, kapor a pleskáče. Najznámejším druhom migrujúcim na obrovské vzdialenosti je úhor, ktorý sa neresí v mori. Jeho mlaď sa opäť vracia do riek.
Známe sú tiež potravové migrácie napríklad mreny severnej alebo podustvy severnej, či jesenné presuny pleskáča, kapra sazana, či mreny severnej, spojené so zimovaním.
Zimovanie
Vzhľadom na studenú vodu a krátky slnečný svit je väčšina rýb počas zimy menej aktívne a nepríjimajú potravu a sú ukryté v ponorených prekážkach a pod (napr kapor, karas). Existujú však aj ryby, ktoré sú aktívne aj v zime (napr mieň, pleskáč, červenica, ostriež). Zimovanie sladkovodných rýb ešte stále nie je dostatočne preskúmané.
