Na vznik života na Zemi sa viaže niekoľko teórií:
• Kreatizmus
• Naivná abiogenéza
• Eternizmus
• Evolučná abiogenéza

Kreatizmus
Prívrženci: cirkev
Je to jeden z najstarších názorov, podľa ktorého život vznikol zásahom nadprirodzenej bytosti. Tento názor vyznávali a vyznávajú všetky náboženstvá. Sú výrazom idealistickej predstavy, že život je niečo celkom odlišné od hmoty, že musel byť hmote daný a ako niečo od hmoty závislé, je s ňou spojený dočasne.

Naivná abiogenéza (samooplodnenie)
Prívrženci: Aristoteles, Anaximandros, Táles z Milétu, Demokritos, Plinius
Život vznikol pri procese, ktorý je kedykoľvek opakovateľný, pri tzv. samozrodení. Živé organizmy vznikajú priamo a bezprostredne z neživej hmoty. Názory o samooplodení propagoval najmä Aristoteles, ktorý na základe nepresných pokusov tvrdil, že mikroorganizmy vznikajú samozrodením z mäsového vývaru (nezabránil prístupu múch k pokusu). Toto presvedčenie panovalo až do konca 19. storočia.

Ešte v polovici 18. storočia anglický bádateľ Needham upiekol jahňacinu, aby ju zbavil zárodkov, vzduchotesne ju uzavrel a nechal niekoľko dní stáť. Na konci experimentu mohol na povrchu pečeného mäsa dokázať mikróby, vzniknuté samooplodením – tak tomu aspoň veril nielen on, ale aj páni v Royal Society, vedeckej spoločnosti, ktorá ho prijala do svojho vznešeného kruhu.
Needhamovi oponenti dokazovali, že bádateľ mäso dostatočne neprepiekol, ale nik ich nepočúval. Museli prejsť ešte desaťročia, kým sa ustúpilo od tejto formy teórie samooplodnenia.

Eternizmus
Prívrženci: niektorí bádatelia z konca 19. storočia
Život bol donesený z iných planét našej slnečnej sústavy, prípadne z iných sústav, vo forme zárodkov života – kozmozoí. Údajne sa na našu zem dostali pomocou meteoritov.

Evolučná abiogenéza
Po všetkých teóriách zostáva myšlienka, že život vznikol na Zemi evolučne z neživej hmoty a za vhodných podmienok sa vyvinul do dnešnej podoby.
Pojem evolučná abiogenéza bol zavedený Liebelom na vyjadrenie dnes celosvetovo rozpracovanej a uznávanej Oparinovej teórie o vzniku života na Zemi postupným a dlhotrvajúcim chemickým vývojom z pôvodne jednoduchých organických zlúčenín.

Alexander Ivanovič Oparin sformuloval v roku 1924 teóriu o vzniku života na Zemi, ktorému predchádzala dlhá perióda abiogénnej molekulovej evolúcie, ktorej konečným výsledkom bola bunka ako základná stavebná jednotka živých systémov.

Priebeh vzniku života podľa tejto teórie:
1. Kondenzácia medzihviezdnych plynovo-prachových hmlovín a formovanie našej Slnečnej sústavy
2. Syntéza anorganických mikromolekúl a ich komplexov. Formovanie Zeme 5 – 9 miliárd rokov.
3. Syntéza organických mikromolekúl.
4. Syntéza polymérov.
5. Autoorganizácia mnohomolekulových otvorených systémov 4 miliardy rokov.
6. Vznik a vývoj primitívneho prototypu bunky 3,5 – 4 miliardy rokov.
7. Vznik a vývoj prokaryotickej bunky 2,5 – 3,5 miliárd rokov.
8. Vznik a vývoj eukaryotickej bunky.