Biogénne prvky (fosfor a chróm)

Úvod

V živých sústavách nachádzame zlúčeniny, ktoré sú vytvorené z tých istých prvkov ako celá zemeguľa. Nebol nájdený žiaden prvok, ktorý by sa vyskytoval výlučne v živom organizme a súčasne nebol prítomný v zemskej kôre. Ľudské telo alebo telá iných živočíchov a rastlín obsahujú mnoho prvkov Mendelejevovej periodickej sústavy, aj keď niektoré len vo veľmi nepatrných množstvách.
Čo sa týka jednotlivých prvkov rozoznávame makroprvky a mikroprvky. Medzi základné makroprvky patrí uhlík, vodík, kyslík, dusík, fosfor a síra. Mikroprvky v organizme sú hlavne zinok, chróm, selén, mangán, jód, flór, bróm, silícium a meď.

Fosfor – F

Fosfor (gr. fosfores - svetlonositeľ) je druhým najrozšírenejším minerálom v ľudskom organizme, ktorý sa vyskytuje v kostiach, zuboch a v každej bunke. Jeho obsah sa pohybuje okolo 700 g na 70 kg hmotnosti, z toho 90% sa nachádza vo forme anorganických zlúčenín s vápnikom v kostiach a zuboch, zvyšok v organicky fosforečných látkach v statných tkanivách a v krvi. Metabolizmus fosfátov nie je tak prísne riadený ako metabolizmus vápnika v kalciovej homeostáze, hoci metabolizmus oboch prvkov je úzko viazaný. Denný príjem fosfátov sa pohybuje okolo 1,4 g (u vápnika 40 mg), z toho sa 0,9 resorbuje a rovnaké množstvo sa opäť vylúči obličkami. Koncentrácia v plazme sa pohybuje od 2,5 do 4,3 mg/dl, priemerne 3,8 mg/dl. Soli kalciumfosfátov sú zle rozpustné.
Metabolizmus fosforu a vápnika ovláda hormón parathormón a jeho antagón kalcitonín. Sú to hormóny prištítnych teliesok a štítnej žľazy. Okrem toho metabolizmus týchto dvoch prvkov ovláda aj vitamín D.

Funkcie:
• Účastní sa na tvorbe kostí, zubov a iných orgánov
• podieľa sa na premene energie
• riadení a regulovaní informačných systémov
• správne fungovanie nervov
• podieľa sa na práci svalov
• na tvorbe nukleových kyselín
• je zložkou ATP (kyseliny adenosintrifosforečnej), bez ktorej by neexistovala činnosť svalov, ani telesné teplo, vnímanie a rast
• udržiava pH prostredia v krvi a buniek, zabezpečuje reaktívnosť rôznych enzýmov
• podporuje využitie vitamínov

Denná potreba:
Denná dávka sa pohybuje okolo 800 mg, u tehotných a dojčiacich matiek 1200 mg.

Výskyt:
Zdrojmi sú: pšenica, klíčky, hnedá ryža, sója, fazuľa a hrach, lieskovce, vlašské orechy, slnečnicové semená, tekvicové semená, mlieko, jogurt, žĺtok, parmezán, hovädzie mäso, makrely, sladkovodné ryby, bravčové mäso.

Príznaky pri nedostatku:
Nedostatok, ktorý je zriedkavý, spôsobuje úzkostné stavy, bolesti kostí, únavu, nepravidelný dych, podráždenosť, otupenosť, precitlivenosť kože, triašky, slabosť, ochabnutosť svalov a zmeny telesnej hmotnosti. Okrem toho sú slabé kosti, kazové zuby, zvýšená náchylnosť na infekcie, krvácanie ďasien, reumatizmus a strata chuti do jedla. Chronický nedostatok môže spôsobiť deformácie kostí (krivicu).

Príznaky pri nadbytku:
K predávkovaniu dochádza, keď nefungujú obličky a prištítne telieska. Zvýšený príjem fosforu vyvoláva znížený príjem vápnika. Pri dennom príjme viac ako 1500 mg fosforu sa vyskytujú poruchy metabolizmu vápnika.
Chróm – Cr

Chróm sa používa na chrómovanie tak, ako sa zinok používa na pozinkovanie. Oba prvky sú odolné voči okysličovaniu a oba majú spoločné to, že zinok sa v styku s chrómom aktivuje. Tieto poznatky známe v technike sa postupne objavujú aj v biológii, a preto neprekvapujú objavy týkajúce sa súčinnosti zinku a chrómu v ľudskom organizme.
V roku 1957 bolo zistené, že chróm spolu s inzulínom, ktorý obsahuje zinok, reguluje metabolizmus cukru v krvi. Zistilo sa tiež, že po konzumovaní stravy bohatej na cukry, sa hladina cukru v krvi pri nedostatku chrómu k normálnemu stavu vracia veľmi pomaly. Taktiež sa zistilo, že existuje látka, ktorá vysokú hladinu cukru v krvi rýchle normalizuje. Dostala názov glukózový tolerančný faktor (GTF).

Funkcie:
• hlavnou úlohou je usmerňovanie metabolizmu glukózy a syntézy mastných kyselín, cholesterolu a bielkovín
• posilňuje účinnosť inzulínu
• zabezpečuje prísun energie
• udržuje stabilnú hladinu krvného cukru
• je nápomocný pri liečení cukrovky a hypoglykémie
• podporuje tvorbu svalov a využívanie tukov na tvorbu energie, a tým pomáha pri znižovaní podielu tukov a zvyšovaní podielu svalov
• pôsobí adaptogénne
• pôsobí proti degeneratívnym chorobám a starnutiu
• znižuje hladinu zlého a zvyšuje hladinu dobrého cholesterolu
• znižuje hladinu triglyceridov v krvi a tým chráni pred aterosklerózou a ostatnými srdcovo-cievnymi chorobami
• redukuje vysoký tlak
• je potrebný pri štiepení bielkovín a ich využívaní pri syntéze bielkovinových štruktúr
• možno ho použiť pri liečení takých chorôb ako zákal a makulárna degenerácia oka
• chráni pred depresiami a únavou, najmä ak sa prijíma ako pikolinát chrómu alebo polynikotinát chrómu

Denná potreba:
Denné dávky sa pohybujú od 50 do 200 mg. Vhodný je chromium pikolinát alebo chromium polynikotinát. Chróm obsahuje aj pivovarnícke droždie. Lepšie sa vstrebáva ak je konzumovaný s potravou bohatou na vitamín C. Antacídy alebo CaCO3 vstrebávanie chrómu znižujú.

Výskyt:
Zdroje chrómu sú: holandský syr, celozrný chlieb, lieskovce, červená repa, cesnak, cibuľa, hlávkový šalát, hovädzie mäso, bravčové mäso. Viac chrómu obsahujú sušené strukoviny, pečeň a pivovarnícke droždie.

Príznaky pri nedostatku:
Nedostatok chrómu môže viesť k úzkostným stavom, únave, neznášanlivosti, problémom s glukózou. Ďalej zapríčiňuje nevyrovnaný metabolizmus aminokyselín, spôsobuje spomalenie rastu a zvýšenie obezity.

Príznaky pri prebytku:
Nadbytok chrómu (anorganického) môže spôsobiť otravy, ktoré končia zápalmi kože, žalúdočnými vredmi a ochorením pečene a obličiek. Ďalej dochádza ku kolapsom krvného obehu, hnačkám, krvavému zvracaniu a prudkým bolestiam. Bez pomoci lekára môže dôjsť k rozpadu červených krviniek a k ťažkému poškodeniu obličiek. K takýmto únikom dochádza len pri úniku chrómu do zdrojov pitnej vody.

Linky:

Eutrofia - eutrofia.sk/