Korytnačka ozdobná červenolíca

Najrozšírenejšou a najobľúbenejšou vodnou korytnačkou medzi chovaťeľmi je Chrysemis scripta elegans alebo inak aj písmenková alebo červenolíca. Práve preto som sa rozhodol, venovať sa práve týmto korytnačkám. Pochádzaju z Ameriky. Pás jej výskytu sa tiahne od Chicaga až po New Orleans. Južná hranica sa tiahne pozdĺž Mexického zálivu až po severné Mexiko a na západe cez Illinois, Missouri, Kansas, Oklahomu až do Texasu.

Žijú v tichších, pomaly tečúcich sladkých vodách, ale aj vo veľkých jazerách s mäkkým bahnitým dnom. Cez deň sa veľmi radi zdržiavajú v bujnej vegetácii, slnia sa na plávajúcich listoch a pňoch stromov. Pretože sú to studenokrvné živočíchy, slnenie je veľmi dôležité, získavajú tým potrebnú telesnú teplotu. Aby sa teplo rýchlejšie vstrebávalo vystierajú zadné nohy. O najlepšie miesto na slnku súperí niekedy aj 20 jedincov. Preto sa často stáva, že na sebe leží aj zo päť korytnačiek. Ich prirodzená potrava v prírode je rôzna. Pozostáva zo slimákov, mŕtvych alebo ranených rýb, rakov, červíkov, hmyzu a hmyzích lariev. Nie každá korytnačka obľubuje rastlinnú potravu. Jedálny lístok mláďat sa líši od potravy dospelých jedincov. Potravu prijímajú výlučne vo vode pretože majú nepohyblivý jazyk a tak im nemôže pomáhať posúvať potravu ďalej dnu. Vo vode sa kúsky potravy, plávajúce v papuli, rýchlym pohybom hlavy vpred dostanú dozadu do priestoru hltanu a zviera ich potom aj s vodou zhltne. Samček korytnačky ozdobnej dosiahne zrelosť na párenie, keď má dĺžku panciera 9-10 cm. Samička by mala mať asi 16 cm. Samček sa dvorí korytnačke kmitavým pohybom, prednými dlhými pazúrmi pred samičkinou hlavou. Aby sa v prírode nepremnožili, majú aj prirodzených nepriateľov, ktorými sú aligátory šťukohlavé, kajmanky dravé a kajmanky supie, ale aj vtáky a bociany.

Kto sa rozhodne zaobstarať si vodnú korytnačku, by mal myslieť na viacero okolností. Musí byť pevne rozhodnutý, že sa bude o ňu starať a dopraje jej všetko, čo potrebuje k životu. A musí si uvedomiť, že do toho investuje veľa peňazí. Treba rátať s tým, že zvieratká nezostanú stále rovnako veľké, a že v dobrých podmienkach rýchlo vyrastú. Nie je dobré kúpiť si jedno zviera, pretože bude opustené a smutné. Treba mu kúpiť spolubývajúceho. Najlepšia kombinácia je jeden samček a dve samičky. Pri kúpe treba sledovať správanie zvierat. Či nie sú nehybné a či sú zdravé a pekné, lebo choré mláďatko čoskoro uhynie.

Treba im venovať dostatok času a starostlivosti.
Keď sú zvieratká malé, potrebujú obzvlášť veľkú starostlivosť. Mali by mať poriadne vybavené akvárium. V akváriu by mala voda dosahovať výšku rovnakú ako má korytnačka dlhý pancier. Bezpodmienečne musí byť v akváriu ohrievač vody (voda by mala dosahovať okolo 25°C) a nejaký ostrov, na ktorý by mohli vyliezť. Napríklad kúsok plávajúceho korku alebo na sebe naukladané kamené platne. Nad kameňom by mala byť lampička, pretože by sme mali ohrievať aj vzduch nad akváriom a ako som už spomínal, korytnačky sa tam rady chodia vyhrievať. Keď na balkóne svieti slnko, treba ich naň vyložiť. Mláďatá by mali jesť každý deň a v strave by mali mať dostatok vitamínov. Ich strava by sa mala skladať aj rastlinnej aj z mäsitej stravy, ale aj z umelej, pomocou ktorej si doplnia potrebné vitamíny.

Pre väčšie korytnačky treba inú stravu. Najlepšie malé sušené rybyčky, ale aj kúsky mäsa. I vybavenie akvária sa trochu líši. V prvom rade potrebujú väčší priestor a filter vody. Filter zachytí najväčšie nečistoty a voda potom vydrží dlchšie čistá. Niektorí chovatelia pridávajú do vody aj chemikálie, ktoré rozpúšťajú biologické nečistoty. Ak budú žiť vo vhodnom postredí, predídu rôznym ochoreniam. Najčastejčie mávajú sople zo studenej vody (malé bublinky na nose). Na to stačí o trošku zvýšiť teplotu vody na dlhší čas. Mávajú aj zrohovatený vtáči zobák. Potom im treba dávať viac tvrdšej stravy. Treba dávať pozor, aby sa nedohrýzli, alebo nepoškrabali pri bitke o potravu. Horšie ochorenia treba konzultovať s veterinárom. Keď sú už zvieratá staršie, dá sa ľahko rozoznať samček od samičky.