Takéto nečistoty nevplývajú iba na neživé zložky prírody, ale aj na živé. Spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode, u hospodárskych zvierat sa prejavujú zníženou produkciou a spôsobujú hynutie včiel. U rastlín sa znižuje intenzita fotosyntézy, dochádza k zmenám v stavbe listov, k zníženiu odolnosti rastlín a nakoniec k ich odumieraniu. Známe je znižovanie výnosov poľnohospodárskych plodín a hynutie lesov v prostredí so zvýšenou koncentráciou oxidu siričitého, ktorý pôsobí často v kombinácii s ďalšími látkami. Nečistoty v ovzduší pôsobia výrazne aj na urýchľovanie korózie, na rozpad stavebných hmôt, poškodzovanie náterov. Okrem všetkých týchto vplyvov, ktoré nepriamo zasahujú človeka, nečistoty ovplyvňujú ľudské zdravie (väčšia náchylnosť k ochoreniu dýchacích ciest, k infekciám, dokonca rakovine). Koncentrácia mnohých týchto škodlivých látok sa v prostredí stále zvyšuje. V súčasnosti sa v ovzduší zvyšuje aj koncentrácia oxidu uhličitého. Jeho množstvo má veľký dopad na podnebie, lebo pôsobí v atmosfére ako vrstva skla. Prepúšťa viditeľné žiarenie, ale pohlcuje teplo vyžarované z povrchu zeme. Dochádza tak k tzv. skleníkovému efektu. Stúpajúce množstvo CO2 má preto za následok topenie ľadu na póloch, rozširovanie tropického podnebia, čo stále výraznejšie ovplyvňuje život organizmov a aj človeka.

Problémy vôd
Moria sú pre naše prežitie nevyhnutné, lebo ich znečisťovanie ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín. Moria sú ohrozované predovšetkým znečisťovaním ropnými produktmi pre lodnej doprave, pri ťažbe ropy a pri haváriách tankerov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rozličné často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky atď. Najsilnejšie sa prejavujú negatívne vplyvy v relatívne uzatvorených moriach, ako je Stredozemné a Baltské more.

Problémy pôdy
Kyslý dážď okysľuje pôdu často až do hĺbky 1 m, tým sa menia vlastnosti pôdy, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje. V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu, pričom hynú niektoré významné pôdne mikroorganizmy. Často dochádza k znečisteniu pôdy odpadovými vodami. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyslovými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu, veľmi veľký obsah živín je pre rastliny často nebezpečnejší ako nedostatok živín, lebo rastliny spáli. Ďalším vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním medzí, drobením pôdnej štruktúry, odlesňovaním, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.

Chemizácia prostredia
Dnes už existuje asi 5 miliónov umelo vyrobených látok. Sú to rozličné plasty, umelé vlákna, saponáty, výrobky z ropy, pesticídy, priemyslové hnojivá, liečivá, farbivá, atď. Tieto látky alebo ich zvyšky sa môžu potravovými reťazcami dostávať do tiel rôznych organizmov a hromadiť sa v nich. V mnohých hospodárskych oblastiach však nemoýno vylúčiť používanie umelo vyrobených látok (často sú aj náhradou látok, ktorých zdroje v prírode sú obmedzené, alebo majú vlastnosti, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú), preto ďalší rozvoj chemizácie je spojený s hľadaním takých zlúčenín, ktoré sa ľahko a rýchlo rozkladajú a nepôsobia škodlivo na prostredie.

Zvyšovanie rádioaktivity
Zvyšovanie rádioaktivity pochádza z umelých zdrojov. Najväčším a najnebezpečnejším umelým zdrojom rádioaktivity sú skúšky jadrových zbraní (v období 1954-1963, keď tieto skúšky najviac prebiehali, stúpol napr. obsah rádioaktívneho uhlíka na Zemi o 90%). Umelá rádioaktivita je spojená s uvoľňovaním umelých rádioaktívnych prvkov, ako napr. stroncium, cézium, jód, ktoré sú veľmi nebezpečné, lebo sa hromadia v ľudskom organizme a môžu zapríčiniť vznik niektorých ochorení, ovplyvňovať i dedičné vlohy človeka.