Ekologické katastrofy a krízy

Ekológia (grec. oikos - dom, logos - slovo), je vedný odbor biológie, ktorého úlohou je študovať vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha. Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje takto: „... je veda o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“ V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

História ekologických katastróf a kríz:

Pravek: Výrub lesov
Starovek: Zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť, Začína sa preukazovať vyčerpanie pôdy
Antika: Zničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb), Vyčerpanie pôdy, Erózia a následne zosuvy pôdy
Stredovek: Sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky
Novovek: Priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov, Drancovanie surovnín, aglomerácia, Vojny - požiare, Začína byť problémom odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd
Súčastnosť: Globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním, Erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie, Nezmyselné ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia), Zmena polostepí na polopúšťe (Sev. Amerika, Sibír), Požiare, Hromadný lov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver), Zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečišť, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, sev. Afrika, Ázia), Jadrové zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrófy (Černobiľ), vojenská hrozba, Narušenie ozónosféry - CO2, SO4, NOx, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery), Konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.

V 20. storočí nárast ľudskej populácie, bolo treba vymyslieť nejaký spôsob, ako môže také veľké množstvo jedincov prežiť na malom priestore. Vzrástli požiadavky na množstvo a klvalitu výživy, na úroveň bývania, na spotrebné predmety, na dopravu, na využívanie voľného času. S tým súvisia zvýšené nároky na zdroje surovín, na množstvo energie, na rozvoj výroby, produkty poľnohospodárstva, na rozsiahlejšie využívanie chémie a pod.
Súčasné problémy životného prostredia človeka:

Nenahraditeľné zdroje
Ropa začína byť v našom svete pomaly cennejšou ako je zlato. Ropa sa ukladala niekoľko miliónov rokov, ale na jej minutie stačí zopár stoviek. Takisto ťažba ropy má ďalekosiahle následky. Narúša pôvodný ekosystém v mieste ťažby, pri ropných haváriách sa znečisťuje pôda, voda, umierajú stovky, aj tisíce živých organizmov, škodlivé látky sa dostávajú do ovzdušia a zamorujú pľúca ľudskej populácie.

Problémy ovzdušia
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné častice, voláme ich emisie. Pevné emisie sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, elektrární atď., spolu s prachom zo stavebníctva, či veternej erózie tvoria pevné látky v ovzduší. Tie zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov na zem. Medzi plynné emisie patria napr. oxid siričitý, ktorý je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, vznikajú tak kyslé dažde, ktoré znehodnocujú pôdu a vodu, takisto ničia dreviny, či rôzne kultúrne pamiatky v mestách. Oxidy dusíka, flóru, chlóru, oxid uhoľnatý, rozličné organické zlúčeniny, zlúčeniny olova, mangánu a mnohých iných prvkov sú toxické, niektoré sú aj karcinogénne (napr. benzyprén). Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie, ktoré dopadajú na zemský povrch, takýmto spôsobom vzniká aj smog.
Takéto nečistoty nevplývajú iba na neživé zložky prírody, ale aj na živé. Spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode, u hospodárskych zvierat sa prejavujú zníženou produkciou a spôsobujú hynutie včiel. U rastlín sa znižuje intenzita fotosyntézy, dochádza k zmenám v stavbe listov, k zníženiu odolnosti rastlín a nakoniec k ich odumieraniu. Známe je znižovanie výnosov poľnohospodárskych plodín a hynutie lesov v prostredí so zvýšenou koncentráciou oxidu siričitého, ktorý pôsobí často v kombinácii s ďalšími látkami. Nečistoty v ovzduší pôsobia výrazne aj na urýchľovanie korózie, na rozpad stavebných hmôt, poškodzovanie náterov. Okrem všetkých týchto vplyvov, ktoré nepriamo zasahujú človeka, nečistoty ovplyvňujú ľudské zdravie (väčšia náchylnosť k ochoreniu dýchacích ciest, k infekciám, dokonca rakovine). Koncentrácia mnohých týchto škodlivých látok sa v prostredí stále zvyšuje. V súčasnosti sa v ovzduší zvyšuje aj koncentrácia oxidu uhličitého. Jeho množstvo má veľký dopad na podnebie, lebo pôsobí v atmosfére ako vrstva skla. Prepúšťa viditeľné žiarenie, ale pohlcuje teplo vyžarované z povrchu zeme. Dochádza tak k tzv. skleníkovému efektu. Stúpajúce množstvo CO2 má preto za následok topenie ľadu na póloch, rozširovanie tropického podnebia, čo stále výraznejšie ovplyvňuje život organizmov a aj človeka.

Problémy vôd
Moria sú pre naše prežitie nevyhnutné, lebo ich znečisťovanie ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín. Moria sú ohrozované predovšetkým znečisťovaním ropnými produktmi pre lodnej doprave, pri ťažbe ropy a pri haváriách tankerov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rozličné často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky atď. Najsilnejšie sa prejavujú negatívne vplyvy v relatívne uzatvorených moriach, ako je Stredozemné a Baltské more.

Problémy pôdy
Kyslý dážď okysľuje pôdu často až do hĺbky 1 m, tým sa menia vlastnosti pôdy, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje. V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu, pričom hynú niektoré významné pôdne mikroorganizmy. Často dochádza k znečisteniu pôdy odpadovými vodami. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyslovými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu, veľmi veľký obsah živín je pre rastliny často nebezpečnejší ako nedostatok živín, lebo rastliny spáli. Ďalším vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním medzí, drobením pôdnej štruktúry, odlesňovaním, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.

Chemizácia prostredia
Dnes už existuje asi 5 miliónov umelo vyrobených látok. Sú to rozličné plasty, umelé vlákna, saponáty, výrobky z ropy, pesticídy, priemyslové hnojivá, liečivá, farbivá, atď. Tieto látky alebo ich zvyšky sa môžu potravovými reťazcami dostávať do tiel rôznych organizmov a hromadiť sa v nich. V mnohých hospodárskych oblastiach však nemoýno vylúčiť používanie umelo vyrobených látok (často sú aj náhradou látok, ktorých zdroje v prírode sú obmedzené, alebo majú vlastnosti, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú), preto ďalší rozvoj chemizácie je spojený s hľadaním takých zlúčenín, ktoré sa ľahko a rýchlo rozkladajú a nepôsobia škodlivo na prostredie.

Zvyšovanie rádioaktivity
Zvyšovanie rádioaktivity pochádza z umelých zdrojov. Najväčším a najnebezpečnejším umelým zdrojom rádioaktivity sú skúšky jadrových zbraní (v období 1954-1963, keď tieto skúšky najviac prebiehali, stúpol napr. obsah rádioaktívneho uhlíka na Zemi o 90%). Umelá rádioaktivita je spojená s uvoľňovaním umelých rádioaktívnych prvkov, ako napr. stroncium, cézium, jód, ktoré sú veľmi nebezpečné, lebo sa hromadia v ľudskom organizme a môžu zapríčiniť vznik niektorých ochorení, ovplyvňovať i dedičné vlohy človeka.
Hluk
Hluk je v súčastnosti v našom životnom prostredí už takmer všade prítomným negatívnym javom. Každý rok sa celková hladina hlučnosti zvyšuje asi o 1dB. Zdrojom hluku je priemysel, doprava, stavebníctvo a rôzne technické prostriedky v našich domovoch. Hluk veľmi negatívne ovplyvňuje ľudský organizmus a ohrozuje aj život živočíchov. Hluk sa dá obmedziť priamo pri zdroji zmenami výrobných technológií, znižovaním hlučnosti motorov, izoláciou zdroja hluku vybudovaním protihlukovej bariéry alebo používaním ochranných protihlukových prostriedkov.

Zvyšovanie množstva kalov a odpadov
Najväčšími producentmi odpadov je energetika a priemysel. Špecifický charakter mávajú skládky v poľnohospodárstve, ide väčšinou iba o dočasné skládky pred využitím v rastlinnej výrobe. Skládky komunálnych odpadov predstavujú celkovo menší podiel, často sa však bezprostredne dotýkajú bežného života ľudí. Je možné znižovať nadmerné množstvo odpadov napr. prevenciou, čiže obmedzovaním odpadov, používaním vratných obalov, či zmenami chemického zloženia, a teda urýchlením ich rozložiteľnosti. Recykláciou odpadov ako druhotných surovín, takto sa dajú využívať takmer všetky odpady, okrem plastov, teda umelých syntetických látok. Likvidáciou odpadov, pri ktorej ide v podstate o skladovanie na rozličných skládkach, o spaľovanie alebo kompostovanie odpadu. Na riadených skládkach sa odpady ukladajú podľa určitého poriadku, sú nakoniec zahrnuté, prikryté pôdou a skládka je rekultivovaná. Hygienicky veľmi závadné a neestetické sú najmä neorganizované skládky.

Ozónová diera
Vedci robiaci výskumy na antarktíde si v roku 1982 všimli, že vrstva ozónu sa vysoko v atmosfére ztenšuje. Ich zistenia potvrdil aj novo vynájdený prístroj. Ozón, akási forma kyslíka, vytvára štít, ktorý bráni škodlivým ultrafialovým lúčom prenikať k Zemi. Objav vedcov znamenal, že je vec vážna. Novinka neprekvapila Sherwooda Rowlanda (1972), vedca pôsobiaceho na Kalifornskej univerzite. O desať rokov skôr už spočítal, čo sa deje s pynmi zvanými freóny, ktoré obsahujú chladničky a aerosolové spreje. Na úrovni morskej hladiny ostávajú freóny bez zmeny, ale vysoko v atmosfére ich rozkladá ultrafialové svetlo, pričom sa uvolňuje chlór. Rowland zistil, že práve chlór potom ničí ozón.

Toto je len hŕstka problémov, do ktorých sme dostali túto planétu a tým aj sami seba. Príroda je pre každú ďalšiu generáciu stále vzdialenejšia, pre mnohých je to iba pojem, je to niečo, čo žije tam, kdesi za dedinou. Živočíchy a rastliny sú pre nás pliagou, je nevyhnutné ju vyhubiť, veď pavúk v domácnosti je iba oštarou, nezáleží na tom, že žerie všetok nepríjemný hmyz, ktorý prenáša na ľudí choroby. A potom sa čudujeme, že sme neustále chorí... Ľudská nevšímavosť nemá hraníc.