Téma: Špecifické poruchy učenia a školských zručností F 80 - F81

Poruchami učenia označujeme heterogénnu skupinu ťažkostí, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní a užívaní reči, čítania, písania, počítania. Zelinková sem zaraďuje tzv. neverbálne poruchy učenia, ktoré spočívajú v obtiažnej priestorovej orientácii. Niektoré typy. špecifických porúch učenia vznikajú na podklade ĽMD /ľahká mozgová dysfunkcia/.

Špecifická vývinová dysfázia:

Ide o deficit vo vývine rečí, prejavujúci sa tak, že dieťa napriek vekovej norme nerozumie tomu čo iní hovoria, ja keď je relatívne dobre počuje. Dysfázia sa prejavuje v tom, že dieťa nereaguje primerane na slovnú výzvu, otázku, alebo príkaz.

1. ľahšia senzorická dysfázia - sa označuje pojmom auditívnoverbálna diskriminácia. Deti chápu, rozumia čo sa hovorí len vtedy, ak sa v reči hovoriaceho nevyskytujú slová, ktoré sú foneticky príbuzné.
2. impresívna dysfázia – neschopnosť chápať význam slov, prejavom je to, že dieťa často nedokáže podľa intonácie rozlíšiť, kedy sa m u niečo oznamuje, kedy mukladú otázku, či rozkazujú.
3. expresívna vývinová dysfázia – špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje obmedzenou slovnou zásobou.

Vývinová dyslexia:

Týmto pojmom označujeme špecifickú poruchu čítania /legasténia/, sťaženú schopnosť naučiť sa čítať. Vývinová dyslexia je špecificky defekt čítania podmienený nedostatkom niektorých primárnych schopností, ktoré vytvárajú komplexnú schopnosť pre učenie za danej výukovej metódy. (Langmeier, Matejíček).

Z definícii dyslexie možno vybrať podstatné črty:
- ide o špecifickú schopnosť dieťaťa za normálnych podmienok zvládnuť nároky spojené s čítaním
- táto neschopnosť je ťažko vysvetliteľná, dieťa má primeraný intelektový potenciál, nemá zmyslové chyby
- túto poruchu podmieňujú poruchy v základných kognitívnych schopnostiach

Dyslexia je najčastejšou poruchou učenia a postihuje 2 - 3% žiakov. Je bohatá na symptómy, ktoré sa prejavujú nasledovne:
- dyslektické dieťa pri čítaní nepoznáva všetky písmená, niektoré slová nedokáže vysloviť
- narušené sluchové vnímanie
- zrakové vnímanie – je nepresné, preto zlyháva pri zachycovaní tvaru a rozdielov
- artikulačná neobratnosť a špecifická asimilácia hlások
- nedostatky v určovaní polohy a miesta, pravej a ľavej strany
- prídavné problémy – sú spôsobené opakovaným školským neúspechom

Vývinová dysgrafia:

Je špecifická porucha písania ako grafomotorického prejavu. Dysgrafik sa ťažko učí písať, napriek tomu, že netrpí žiadnou závažnou zmyslovou pohybovou poruchou.
Dysgrafik ťažko zvláda techniku písania, číselné tvary. Príčinou býva porucha senzomotorickej koordinácie a manuálnej obratnosti, niekedy spojená s poruchami zrakovej percepcie.

Vývinová dysortografia:

Je špecifická porucha osvojovania a uplatňovania pravopisných pravidiel i gramatických. Pri dysortografii rozlišujeme chyby:
- fonetické – keď sa slovo píše inak a inak sa číta
- vizuálne – znejú správne, ale napísané sú zle
- chyby v nahradzovaní písmen
- chyby vkladania a vynechávania
- sekvenčné chyby – zámena poradia písmen
- iracionálne chyby
Vývinová Dyskalkúlia:

Je špecifická porucha počítania, postihuje matematické schopnosti. Košč: rozlišujeme nasledovné typy dyskalkúlie:

a) praktognostická – dieťa nedospieva k pojmu číslo, nevie určiť počet uvedených predmetov
b) verbálna – ťažkosti pri označovaní množstva
c) lexická – neschopnosť čítať matematické symboly
d) grafická – neschopnosť písať matematické znaky
e) operačná – narušená schopnosť sčítania, odčítania, násobenia a delenia
f) ideografická – porucha v oblasti chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi

Vývinová Dyspinxia:

Je špecifická porucha kreslenia, charakterizuje ju nápadne nízka úroveň kresieb po stránke grafickej i obsahovej od úrovne ostatných školských výkonov a schopností.
- nevyvíja a nezdokonaľuje sa kresba primerane veku

Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie F82

Dyspraxia – porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport.
Apraxia – je strata naučených a vžitých schopností zručne vykonávať určité koordinované pohyby.
Etiológia, organická – poškodenie kôrových častí analyzátora, nevyzretosť nervovej sústavy.

Vývinová dysmúzia:

Je špecifická vývinová porucha hudobných schopností. Poruchy sa prejavujú v receptívnej a expresívnej zložke:

Receptívna dysmúzia:
- nesprávne rozoznávanie, určenie výšky tónu
- strata absolútneho sluchu
- neschopnosť zapamätať si známe hudobné frázy
- neschopnosť počutú melódiu zaspievať
- neschopnosť , alebo ťažkosti pri identifikácii hudobných nástrojov
- ťažkosti s analýzou akordu
- poruchy zmyslu, citu pre rytmus
- obmedzená schopnosť čítať noty
- výrazné ťažkosti v spievaní notového záznamu

Expresívna dysmúzia /motorická/:
- nesprávne chybné, falošné spievanie
- inštrumentálna dyspraxia , manipulácia s hudobnými nástrojmi
- ťažkosti v hudobnej transkripcii – prevod melódie na hudobné znaky

Emočné - neurotické a adaptačné poruchy detí MKCH-10

Emočné a adaptačné poruchy MKCH-10 tvoria klasifikačnú kategóriu porúch v detskom veku.

Depresívne poruchy F32

Hlavným prejavom je výrazná emočná zmena a zhoršenie správania doma i v škole. Medzi základné prejavy patrí: smutná nálada, strata záujmu o bežné činnosti, beznádeje, podráždenosť, nechutenstvo, únava, strata energie, úvahy o smrti a pod.
Bipolárna afektívna porucha F 31

– v detstve sa najviac zamieňa za poruchy aktivity a poruchy správania, prípadne zmiešané poruchy správania a emócii.
V dospievajúcom veku sú to poruchy osobnosti, emočnej nestability, schizoafektívna porucha.

Fóbie, fobicko - úzkostné poruchy F40.1 – F40.9

– tieto poruchy sú charakterizované neprimeraným strachom z niečoho, čo samo o sebe nie je nebezpečné napr.: strach z pavúkov, zvierat a pod. V 4. - 5. roku sa prejavuje strach z imaginárnych predmetov, telesného poškodenia tmy apod. Okolo 7 roku života strach zo školy, zlých známok, šikanovanie a pod.

Úzkostné poruchy F41

Úzkosť sa vyskytuje aj v norme, signalizujúc, že ide o nejaké nebezpečie. Patologická úzkosť u dieťaťa má vplyv na sociálnu oblasť – dieťa izoluje, nemá priateľov, čo narúša celý kognitívny výkon. V celku poznáme:
• generalizovanú úzkostnú poruchu – príznaky sa viažu na celú oblasť života a obmedzujú človeka v existencii
• negeneralizovaná úzkostná porucha – slabšia výkonnosť, slabé výsledky v škole a pod.

Panická porucha F41.0

– ide o opakovaný stav ťažkej úzkosti paniky. Prevažujú príznaky (zrýchlený pulz, potenie, striedanie zimy a tepla, ťažký dych, dusenie, tlak apod.)

Obsedantno - kompulzívna porucha F42

– typickým znakom je dlhodobý výskyt vtieravých myšlienok a predstáv, postihnutý ich rozpoznáva ako chorobné a pociťuje k nim značný vnútorný odpor, ale nevie sa ich zbaviť. Porucha začína v školskom veku a rannej adolescencii. Deti sú charakterizované ako neisté, úzkostné, perfekcionistické bez humoru. Bývajú však nadpriemerne inteligentné.

Posttraumatická stresová porucha F43

- následkom prežitia životnej situácie (autohavária, znásilnenie a pod.), charakteristická je pocitmi bezmocnosti, únavy, apatie a pod.

Afektívne kŕče F44.5

– dieťa krčí a stráca dych, v záchvate modrá. Afektívne kŕče sú spravidla účelovou reakciou, využívať k presadeniu svojej vôle, získaniu výhod pre seba.

Negativistické záchvaty zlosti – dieťa sa v afekte hodí na zem, zmieta sa, kope, kričí. (dieťa treba upokojiť silne objať, aby sa cítilo bezpečne)

Hysterické prejavy a konverzná porucha F44

- u dieťaťa nápadná snaha tendencia upútať na seba pozornosť. Je hlučné, predvádza sa prehnanou aktivitou, pózovaním, náladovosťou. Najčastejšie sa manifestuje pri veľkej emočnej záťaži (rozvod rodičov, zamilovanie sa a pod.) Medzi základné symptómy patria kŕče, poruchy motoriky, dychové ťažkosti a pod.

Neurotické poruchy F48

Všeobecné neurotické príznaky:
- neurotické bolesti hlavy – pocity tlaku, napínanie, reakcie na konflikty a pod.
- poruchy spánku ako neurotické prejavy – ťažké zaspávanie, plytký spánok, časté zobúdzanie
- mimovoľné, neúčelné, rýchle pohyby, zášklby – myknutie hlavou, grimasy, mykanie plecami

Prejavy porúch sú:
- neprimeraná duševná a telesná únava dieťaťa – nepozornosť, neposednosť, živosť,
- v druhom štádiu únavy dieťa je apatické, malátne, reaguje na otázky oneskorene
- tiky - sa vyskytujú u detí precitlivených, trpiacich neurotickými prejavmi
Vedľajšie, doplňujúce symptómy neurotických porúch:
- prehnané reakcie na náhle nepredvídané udalosti
- zvýšená emocionálna a vegetatívna dráždivosť
- úzkostná neadekvátna fixácia
- chronická úzkosť vo forme psychomotorickej instability a zábran

Príčiny vzniku neurotických porúch detí možno rozdeliť do troch skupín:
1. príčiny somatické, telesné, zdravotné, konštitučné – vyčerpanosť, náchylnosť k neurotickým reakciám
2. príčiny psychologické – citové zážitky, chvíle nešťastia, (požiar, havária a pod), rodinné konflikty, úmrtie blízkych a pod.
3. príčiny sociálne, spoločenské – tieto možno rozdeliť na rodinné, školské, mimorodinné, mimoškolské

• rodinné prostredie – jeden alebo obaja rodičia sú nervózni, trestajú, vyhrážajú sa dieťaťu. Nevhodné výchovné pôsobenie ako je zanedbávanie citových faktorov, problémové vzťahy
• školské prostredie – nervózny učiteľ, trestajúci učiteľ a pod.

Všeobecné chyby prostredia:
- rozmaznávanie, obdarovávanie
- znásilňovanie správania, presadzovanie mienky, obmedzovanie detskej osobnosti
- nekonštatné prostredie – často sa mení bydlisko, dieťa nemá oporu, striedanie opatrovateliek
- strastiplné prostredie – málo podnetné ťažké v životných podmienkach, ktoré ho obklopujú
- zaťažovanie dieťaťa dospeláckymi problémami

V dojčenskom a batoleneckom veku – do 3 roku sú to:
• rozpor medzi potrebami a požiadavkami dieťaťa
• separácia od matky
• nevhodný nácvik dodržiavania čistoty
• násilné tlmenie zvedavosti a aktivity
• nové predmety, situácie, ľudia, nevyrovnaný postoj matky k dieťaťu

V predškolskom veku:
• nové podmienky a kolektív v MŠ
• strach z tmy, samoty, zvierat, vysoké nároky rodiny

V školskom veku:
• nadmerné požiadavky na prospech a správanie zo strany rodiny, školy
• kolektív detí – negatívne reakcie
• adaptácia na postupujúce ročníky, vzťah učiteľ - žiak

V puberte:
• vzťah k ľuďom, rovesníkom, autoritám
• vzťahy k druhému pohlaviu
• zmeny vzťahov v rodine, vyrovnávanie sa s neúspechmi

V adolescencii:
• budovanie vlastnej identity
• snahy o emancipáciu v rodine, v škole
• otázky identity a sebahodnotenia
• revízia životných hodnôt a vzťahov k iným (Popelková, 1994)

Poruchy s príjmom potravy a tráviacim systémom:
- nechutenstvo, zvracanie, žalúdočné ťažkosti, bolesti žalúdka, spasmy hrtana,

Neurotické poruchy vylučovania:
- Enuréza – mimovoľné pomočovanie vo dne alebo v noci, rozlišujeme to denné a nočné. Častejšie bývajú postihnutí chlapci.
- Enkopréza – opakované, vôľou neovládateľné unikanie stolice na nevhodných miestach
- Obstipácia – zápcha – je porucha vyprázdňovania.
Neurotické poruchy reči F98.5 – F98.6

Sem zaraďujeme:
- mutizmus – porucha sociálneho kontaktu – útlm reči u úzkostných detí, ktoré vedia rozprávať, ale odmietajú
- zajakavosť a brebtavosť

Zajakavosť Balbuties

– touto poruchou trpí 1 - 2% detí, ktoré nie sú schopné rozprávať, kŕčovito opakujú slabiky či celé slová. Na vzniku sa môže podieľať nesprávna funkčnosť.. Nevyrovnanie sa so situáciou môže mať za následky sekundárne neurotické reakcie (strach z reči, útek zo školy, izolácia)

Psychosexuálny vývin a jeho poruchy F 64-F66

– biologickým základom sexuality je chromozomálne usporiadanie (genotyp 46 XY pre mužské pohlavie a genotyp 46 XX pre ženské pohlavie), gonadálna diferenciácia (chromozómy majú vplyv na utváranie nediferencovaných primárnych gonád), hormonálna regulácia, kde dominantným faktorom sexuálnej diferenciácie je testosteron a napokon utvorenie mužského alebo ženského genitálií.

Z psychologického hľadiska vo vývine si všímame:
• sexuálnu identifikáciu – pocit príslušnosti k danému pohlaviu, ktorý sa utvára do 18 mesiacov po pôrode
• sexuálna rola – je vonkajším prejavom pohlavnej identity
• sexuálna preferencia – spôsob, ktorým jedinec dosahuje sexuálne uspokojenie a ktorým objektom je eroticky priťahovaný
• sexuálne správanie – objavuje sa odhaľovanie intímnych telesných partií erotického charakteru už MŠ

Pohlavné dozrievanie má 3 stupne:
• na vrchole puberty pocit vnútorného osamotenia a uzavretia sa do seba
• v adolescencii obrat k TY – hľadanie a nachádzanie seba i inom
• zrelé odovzdanie sa tomu druhému

Vonkajšie činitele ovplyvňujúce psychosexuálny vývin:
- Pôrod – prichádzanie na svet môže byť traumou, ale i vrcholným zážitkom osamostatnenia sa. Rovnako prostredie by malo čo najviac sa podobať prirodzenému prostrediu.

Okrem starostlivých matiek sa nájdu i matky tzv. „krkavčie“. Dôvody môžu byť rôzne:
a) zdravotné a sociálne dôvody – bezdomovkyne, alkoholičky, závislé na drogách
b) psychologické dôvody – ide o matky ktorým sa narodilo postihnuté dieťa a nevedia sa s jeho prijatím vyrovnať (telesné deformity, zmrzačené deti, viditeľné mentálne postihy)
c) deti adoptívne a deti v náhradnej rodičovskej starostlivosti – ide o komplexný problém inkulturácie dieťaťa do nového prostredia.

Profil detí prichádzajúcich do adopcie je narušený hereditárnými vplyvmi biologických rodičov (napr.: deti od matiek užívajúcich heroin). Problémovým rodičovstvom kde je zjavná psychopatológia vzťahu manželov, zanecháva znaky na kognitívnom, emočnom i sociálnom správaní dieťaťa. Psychosexuálny vývin u detí z patologických rodín je porušený (napr.: skorý odchod otca z rodiny)
Mentálna retardácia F70-F79

– závažné postihnutie vývinu poznávacích, rozumových schopností, spojených s poruchami adaptácie v sociálnom prostredí. Habiňáková: je stav zastaveného, či neúplného duševného vývinu charakterizovaného najmä narušením spôsobilosti, ktoré sa prejavujú počas vývinového obdobia a prispievajú k všeobecnej úrovni inteligencie t.j. poznávacích rečových, pohybových a sociálnych schopností.

Vrodené príčiny:
a) vrodené – existujú už pred počatím dieťaťa
b) chromozómové – sú náhodné a vznikajú v čase počatia

Šustrová: vo vzťahu k príčinám poškodenia sú fyzické, chemické, vplyvy, žiarenia, drogy, príčiny organického i anorganického pôvodu.

Habiňáková: klasifikáciu etiológie diferencuje:
• dedičný základ – mutácia chromozómov alebo génov
• dedičný základ – ovplyvnený faktormi sociálneho prostredia
• poškodenie CNS – patologický stav dedičného základu
• nezistené príčiny – tieto rozvádza nasledovne:
- genetické poruchy – Downov syndróm, vrodené poruchy
- prenatálne poškodenie – infekcia matky, ožiarenie plodu
- perinatálne poškodenie – anoxia, nedonosenosť
- iné faktory – zápalové ochorenia, úrazy mozgu, epilepsia, HIV

1. Vnútorné endogénne príčiny – sú geneticky podmienené
2. Rizikové, fyzikálne, chemické, biologické – infekčné choroby, rubeola, ožiarenia, antibiotiká, nedostatočný prísun výživných látok
3. Príčinami geneticky podmienenej mentálnej retardácie – sú chromozómové aberácie, malá guľatá hlava, sploštené záhlavie, plochá tvár, šikmé očné štrbiny. Tieto deti bývajú veľmi sociabilné, milé v spoločenskom kontakte.

Chyby a poruchy pri mentálnej retardácii smerujú k:
1. pohybovému aparátu – kostrové a svalové deformity
2. zmyslovým orgánom – sluchu a zraku
3. orgánovým poruchám – zažívací systém, chyby srdca, dýchacie cesty
4. systémové poruchy – endokrinný, imunitný systém

Prevalencia – výskyt mentálneho postihnutia.

Klasifikácia mentálnej retardácie odstupňovaná podľa 10. revízie MKCH

IQ 70-85 - Hraničná mentálna retardácia – slaboduchosť, mentálna subnorma, inferiorita, mierna duševná zaostalosť, často spôsobená ohrozeným sociálnym prostredím
IQ 50-69 - F70Ľahká mentálna retardácia
IQ 35-49 - F71Stredne ťažká mentálna retardácia
IQ 20-34 - F7Ťažká mentálna retardácia
IQ pod 20 - F73Hlboká mentálna retardácia

Symptómové kritériá mentálnej retardácie vo vzťahu k veku:
a) neuropsychický vývin
b) somatické chyby
c) poruchy motoriky, psychiky, citov a vôle, komunikácia a reč
d) možnosti vývinu socializácie

Ďalším kritériom posudzovania mentálneho postihnutia je prognóza vzdelávateľnosti:
a) takmer normálny – IQ 75-80 až 90, jedinec je schopný zvládať požiadavky školy
b) vzdelávateľný –IQ 50-75 až 80, zvládne školskú náročnosť asi po 5 triedu ZŠ
c) trénovateľný – IQ 20-49, učí sa samoobslužným návykom
d) opatrovateľný – IQ pod 20, odkázaný na pomoc
Ľahká mentálna retardácia F70

– je definovaná IQ 50-69, v predškolskom veku môže byť oneskorenie v dosahovaní vývinových noriem, pohybových, rečových, návykových. Myslenie je stereotypné, rigidné, nekritické, funkcie pamäti bývajú znížené. Podľa prejavov a prevahy temperamentových čŕt sa popisuje:
• typ eretický – psychomotorická instabilita, afektívne reakcie, impulzívnosť
• typ torpídny – apatia, ťažkopádnosť, pohybové stereotypie

Stredne ťažká mentálna retardácia F71

– oneskoruje sa pohybový vývin, vývin reči je výrazne retardovaný v pasívnej i aktívnej zložke, artikulácia je neobratná, dyslália až do dospelosti, minimálna slovná zásoba.
Deti so stredne ťažkou mentálnou retardáciou v dospelosti nepresahujú mentálnu úroveň 4-6 ročného dieťaťa.

Ťažká mentálna retardácia F72

– hranica IQ 20-30 je označovaná ako ťažká imbecilita. Od najranejšieho veku je psychomotorická retardácia veľmi často s ochrnutím, kombinovaným postihnutím zraku a sluchu.
Reč je obmedzená na neartikulované, nezrozumiteľné významy, alebo úplne chýba. Tieto osoby patria do kategórie opatrovateľných.

Hlboká mentálna retardácia F73

– idiocita, predstavuje mentálne postihnutie s IQ pod 20, jedinci si neosvoja ani základy reči, porozumenie je len na úrovni jednoduchých výziev, pokynov a pod. Títo jedinci potrebujú stálu starostlivosť iných osôb.

Demencie v detskom veku:
Je to porucha, ktorá znamená postupný úbytok mentálnych funkcií, intelektových schopností po dosiahnutí istého stupňa vývinovej úrovne. K deteriorizácii intelektovej úrovne dochádza po 2-3 roku života po organických poškodeniach CNS, po epileptických záchvatoch, zápalových ochoreniach mozgu, úrazoch a pod.

Pervazívne vývinové poruchy F84

– sem zaraďujeme ťažké psychické poruchy, ktoré majú svoj začiatok a manifestujú medzi druhým a tretím rokom. Ide o závažné narušenie psychického vývinu.

Detský autizmus:(infantilný autizmus, Kannerov syndróm, Kannerov autizmus) – oneskorený psychický vývin, ktorý sa manifestuje do 36 mesiacov. Prvé príznaky popísal v roku 1943 Leo Kanner a nazval ho včasným infantilným autizmom. Dieťa sa odlišne vyvíja od narodenia, už v prvom roku života je absencia kontaktu, neschopnosť očného kontaktu a komunikácie.

Charakteristický je výskyt triády príznakov:
1. porucha sociálnej interakcie porucha socializácie – autistické deti nerozlišujú medzi objektmi a ľudskými bytosťami, človek im slúži ako objekt
2. porucha sociálnej komunikácie, porucha v rečovom vývine – rečový prejavov u autistov je veľmi špecificky, niekedy nerozprávajú, inokedy sa vyjadrujú v symboloch
3. porucha poznávania a orientácie v priestore – je spôsobená odlišnosťou poznávacích procesov, majú zvýšenú citlivosť na bežné podnety a môžu mať prehnanú reakciu, majú ťažkosti vo verejnej doprave, alebo na nových miestach.

Aj keď symptómy sa líšia podľa druhu autistickej poruchy v psychodiagnostike sa zameriavame na:
• poruchy v reči a v komunikácii
• poruchy v kognitívnych procesoch
• poruchy v emočnom vývine
• na zvláštnosti v sociálnych vzťahoch

Z hľadiska poznávacích procesov ide o výraznú:
- poruchu myslenia – dieťa nie je schopné plánovať, ani anticipovať dôsledky konania
- porucha pozornosti – je nízky, nevedia sa koncentrovať na komplexné podnety
- porucha reči – dieťa opakuje to, čo povedal iný človek, bez toho aby chápali obsah
- porucha motoriky – neobratnosť, ale na druhej strane nadanie na pohyb,
- porucha v emocionalite – vyskytuje sa u nich bezdôvodný strach, alebo smiech bez vonkajšieho podnetu, nie sú schopné imaginácie, chýba zmysel aktivít
Výchova je náročná a vzdelávanie sa vykonáva v špeciálnych triedach. Nutná je spolupráca rodičov. Prostredníctvom individuálneho programu sa využívajú princípy kognitívno-behaviorálnej terapie. Program má sedem základných princípov:
1. zlepšenie adaptácie dieťaťa
2. spolupráca s rodičmi
3. stanovenie individuálneho programu
4. štruktúrovaná výučba
5. rozširovanie existujúcich schopností a zručností
6. kognitívna a behaviorálna terapia
7. všestranný výchovný model

Program je náročný na personálne obsadenie, optimálny je pomer jedno dieťa na jedného terapeuta. Okrem toho poznáme veľa špecificky zameraných programov:
„Terapia objímaním na posilnenie emočných vzťahov“
„Interakčná muzikoterapia na rozvoj komunikácie“
„Facilitovaná komunikácia na odstránenie porúch komunikácie“
„Kognitívno- behaviorálna terapia s dôrazom na učenie a ďalšie“

Iné pervazívne vývinové poruchy F84.1

Sem môžeme zaradiť:
- Atypický autizmus
- Rettov syndróm
- Hellerov syndróm – dezintegračná porucha
- Aspergerov syndróm – nešpecifikovaná vývinová porucha, disharmonický vývin osobnosti, prevažuje porucha v oblasti sociálnych vzťahov

Správanie detí s autistickým syndrómom sa výrazne líši od zdravých, deti sú nepokojné, rušivé.

Skríning pre autizmus:
– neschopnosť vytvárať a udržiavať primerané medziľudské vzťahy,
– ťažkosti v adaptácii na nové prostredie,
– samotárske niekedy vyzývané správanie ako krik, plač, miluje rituály
– hrá sa mechanicky, alebo sa zaoberá nefunkčnými činnosťami
– problémy s jedením, spaním, nezdieľa pocity, ani svoje potreby
– nemusí reagovať na hovorené slovo, nerozumie obsahu počutého
– zvláštna reč, chýbanie očného kontaktu

Psychotické poruchy u detí a dospievajúcich F23

– ide o výskyt schizofrénie v detskom veku, príznakmi je izolácia, narušenie interpersonálnych vzťahov, deti sú veľmi úzkostné svojím správaním, nededia odlíšiť realitu od vlastnej fantázie, ich fantázia je podobná bludom.

Ich psychotické poruchy sa prejavujú ako únava, neschopnosť sústredenia, podráždenosť, impulzivita a pod., majú variabilné príznaky poruchového správania, čím sa niekedy prehliada skutočná diagnóza. Potvrdenie diagnózy je záťažou pre rodinu, ktorá spočiatku odmieta prijatie skutočnosti.

Výskyt psychotickej poruchy v detskom veku býva predmetom obviňovania rodičov navzájom z neprimeraných prístupov, dedičných vplyvov napr.: (dieťa ochorelo z počúvania hudby Havy metal). Rodičia upodozrievajú dieťa z užívania drog, vplyvu z rôznych partií atď.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk