Psychologická problematika neurologických ochorení

Téma: Psychologická problematika neurologických ochorení

Psychologické dôsledky niektorých neurologických ochorení

Ochorenia nervovej sústavy majú špecifické sprievodné symptómy. Organické poškodenie CNS môže viesť k zmenám psychiky.

V súvislosti s poškodením CNS sa objavujú psychické odchýlky:
- poruchy reaktivity – zmena aktivačnej úrovne, sebaregulačné ťažkosti, impulzivita, sklon k skráteným reakciám
- porucha pohybovej koordinácie – motorika hovoridiel
- poruchy percepčných a gnostických funkcií – znížená schopnosť diferenciácie vnímaných podnetov
- zmeny v kognitívnych procesoch – poruchy pamäti, rozumových schopností
- poruchy reči – artikulačná neobratnosť, neadekvátne výrazy
- poruchy emotivity – emočná labilita
- poruchy sociálnej adaptácie – negativizmus, agresívnosť, nízka schopnosť sebaovládania
- poruchy správania – zapríčinené organickým poškodením mozgu

Z hľadiska porúch vývinu v spojitosti s organickým poškodením mozgu sú:

1. detská mozgová obrna DMO
2. syndróm hyperaktivity
3. ľahká mozgová dysfunkcia ĽDM
4. epilepsia
5. traumatické poškodenie mozgu pri úrazoch hlavy
6. infekčné ochorenia CNS – neuroinfekcie
7. mozgové tumory a iné ochorenia CNS

Detská mozgová obrna DMO – DMO G80

– je postihnutie pohybového vývinu, evidentná porucha motoriky. Zapríčiňuje ju poškodenie mozgu v dôsledku traumatických okolností pri narodení dieťaťa, hypoxia, asfyxia, nedostatok kyslíka, vnútrolebečné krvácanie, kriesenie dieťaťa po narodení.
Symptomatológiu dopĺňajú aj iné poruchy napr.: epileptické záchvaty, poruchy zraku, sluchu, mentálna retardácia. Deti zostávajú dlho závislé na rodičoch s príznačnou pretrvávajúcou fázou negativizmu.

Merck Manual, Krejčírová, Vágnerová:
- základné formy DMO:
• hypotonická forma – prejavuje sa zníženým svalovým napätím, býva často v prvých mesiacoch života
• hypertonická spastická forma – zvýšené svalové napätie, pohybové postihnutie môže mať rôzny rozsah
• mozočková forma – vyskytuje sa vzácne a vedie spravidla k veľmi ťažkému pohybovému postihnutiu
• atetoidná forma (diskinetický syndróm) – prejavuje sa mimovoľnými, pomalými, trhavými pohybmi svalových skupín, pohybové postihnutie spôsobuje nedostatok stimulácie učenia a sociálnej skúsenosti.

Emocionalita detí s DMO býva častejšie nezrelá, infantilná, sú citovo labilnejšie, dráždivejšie, ich reakcie nemajú adekvátnu intenzitu alebo dĺžku trvania.

Syndróm hyperaktivity F 90

– neúčelná hyperaktivita sa označuje ako porucha aktivačnej úrovne. Hyperaktívny syndróm býva nápaditejší v 8-10 roku, ale prejavuje sa už v predškolskom veku.

Vágnerová: najčastejšie prejavy:
1. hyperaktivita – nadmerné nutkanie, podnecovanie k pohybu, aktivita, ktorú dieťa nedokáže ovládať
2. neprimeraná a zbytočná aktivita – veľké množstvo energie
3. impulzivita – deti nie sú schopné regulovať a ovládať svoje správanie, tlmiť momentálne impluzy
4. hyperexcitalilita – zvýšená emočná dráždivosť so zníženou toleranciou k záťaži
5. poruchy pozornosti – nízka koncentrácia, výdrž a schopnosť primeraného sústredenia, dieťa pri ničom nevydrží, nič ho na dlhšiu dobu nebaví

Syndróm hyperaktivity nepriaznivo ovplyvňuje aj adaptáciu na školu a školskú úspešnosť. Deti sa nedokážu sústrediť na prácu, pracujú povrchne s chybami a často ju nedokončia. Dieťa so syndrómom AD nemusí byť hyperaktívne, ale pretrvávajúca porucha pozornosti znižuje školskú úspešnosť a sebaúctu.

Dieťa s ATTENTION DEFICIT HYPERACTIVITY DISORDER
– hlavné prejavy sú vysoká miera aktivity, impulzivita a malé sebaovládanie, nadmerná rečnosť, výrazná instabilita, agreívne správanie, neprimeraná reakcia aj na drobné podnety.

Ľahká mozgová dysfunkcia

– chápe sa s ňou drobné difúzne poškodenie mozgového tkaniva, ktoré vyvoláva nežiadúce zmeny v psychických štruktúrach. Kučera: Psychické poruchy charakterizoval ako ľahké, bez výraznejšieho poškodenia motoriky či rozumových schopností.

Epilepsia G 40

– chronické ochorenie s postihnutím mozgového tkaniva, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi rôzneho typu a stupňa, sprevádzané poruchou vedomia i zmenami v psychike. Niektoré detské záchvaty majú genetický pôvod. Záchvatové prejavy možno rozdeliť:

1. veľké generalizované záchvaty – klonické kŕče s poruchou resp. stratou vedomia a motorickou dysfunkciou
2. parciálne, ložiskové záchvaty – prejavujú sa motorickými, senzorickými, senzitívnymi, negatívnymi, psychickými príznakmi
3. psychomotorické záchvaty – mimovoľné stereotypné pohyby rúk, prečesávanie vlasov, zapínanie a odpínanie gombíkov, niekedy majú ráz túlavosti (symptómový komplex).

Vágnerová: v oblasti psychiky diferencuje:
• primárne zmeny – dotýkajú sa aktivačnej úrovne, inteligencie, citovej dráždivosti apod.
• sekundárne dôsledky epilepsie – môžu sa prejaviť ako únava, ospalosť, apatie, emocionálna labilita, podráždenosť, psychomotorická instabilita
• sociálne dôsledky epilepsie – vzbudzujú odmietavé reakcie a nedôveru k postihnutým, negatívny postoj okolia môžu choré deti chápať ako prejav sociálnej diskriminácie

Psychické zmeny podmienené epilepsiou:
– postihnutí majú spravidla intelektové schopnosti v rámci normy. Niekedy toto ochorenie nepriaznivo ovplyvňuje pozornosť a tým aj pamäť. Ide o zníženú koncentráciu pozornosti. S tým súvisí znížená flexibilita a produktivita myslenia, plynulosť myšlienkových operácií, celkové spomalenie myšlienkových operácií.

Epileptické demencie:
– reakcie postihnutého sa môžu vystupňovať natoľko, že ich môžeme označiť ako epileptické zmeny osobnosti (výrazný egocentrizmus, agresívne reakcie, výbušnosť). V liečbe epilepsie je dôležitý komplexný a dlhodobý prístup s dôrazom na lekárske kontroly, užívanie liekov, dodržiavanie životosprávy

– úrazy hlavy sú častým následkom dopravných nehôd, nešťastných pádov, pri športových aktivitách, lyžovačke, bicyklovaní a pod. Všetky predstavujú riziko trvalejších nežiaducich poruchových zmien psychických funkcií. Ohrozenie postihnutia mozgu je závislé na tom, aká bola porucha vedomia po úraze.

Môže ísť o:
- otras mozgu – ide o ľahký úraz, ktorý nemá trvalejšie následky, vznikne tu postkomočný syndróm, pri ktorom sa popisujú koncentrácie pozornosti, zvýšená únava, citová labilita
- kontúzia a stlačenie – kompresia spojené s ložiskovým postihnutím, má vážnejšie dôsledky, označuje sa ako postkontúzny syndróm

Krejčírova: popisuje poúrazové etapy nasledovne:
• krátko po úraze má prechodné ťažkosti väčšina detí, a obyčajne zmiznú v priebehu 1-3 mesiacov
• do 2,5 roka po úraze sú možné už len minimálne zmeny
• u detí predškolského a mladšieho veku je obyčajne úprava stavu výraznejšia a rýchlejšia
• u starších detí pretrvávajú bolesti hlavy, poruchy učenia a pamäti
• k prognóze trvalých neuropsychických následkov najviac prispieva dĺžka vedomia, poúrazová strata pamäti a bezprostredná poúrazová deteriorizácia intelektových schopností

Posttraumatická demencia:
– sa prejavuje postupným úbytkom rozumových schopností, poruchami pamäti, perseferácii, myslení, poruchami afektivity, nízkou slovnou produktivitou s tendenciou k deštruktívnym prejavom.

Infekčné ochorenia CNS – neuroinfekcie G00-G09

– rôzne psychické poruchy a ohrozenia vývinu môžu spôsobiť následky infekčných zápalov mozgových blán – meningitídy a mozgu – encefalitidy. Postihnuté deti touto chorobou môžu mať za následky:
• u detí pred tretím rokom – vyskytuje sa častejšie intelektový deficit
• u starších detí ako 3 roky – zmeny vo vývine osobnosti i v správaní, poruchy spánku, hyperaktivita, instabilita, emocionálna labilita

Po zápaloch mozgových blán – meningitídach – bývajú následky zriedkavejšie, intelekt býva postihnutý len výnimočne, ale vyskytujú sa poruchy zraku, a pohybovej koordinácie.
Pri zápaloch mozgu – encefalitídach – porucha poznávacích schopností je častejšia , asi 25% detí má po ochorení deficit intelektovej kapacity.

Meningoencefalitída – je kombinácia zápalu mozgu a mozgových blán infekčnou cestou.

Doutlík: rozlišuje dve kategórie:
1. stacionárne rezidivá – sem patria následky v podobe nervových psychických porúch rozdielnej závažnosti, ide o poruchy pohybovej koordinácie, svalového tunusu, senzorické poruchy
2. dynamický proces s trvalou progresiou
Závažné poruchy CNS sú v dôsledku vnútromaternicových infekcií – ružienka, rubeola, mums, a chrípky s meningiálnymi príznakmi.

Mozgové tumory a iné organické ochorenia CNS CNS

Nádorové ochorenia mozgu majú podobné príznaky ako u iných ochoreniach CNS: zvýšená dráždivosť, zmeny v kognitívnej výkonnosti, poruchy pozornosti, poruchy senzorických a motorických funkcií, poruchy reči, emócií, správania.
Závažnosť príznakov je daná povahou nádorového ochorenia. Po zákrokoch vykonávame psychorehabilitáciu psychických funkcií (čítanie, počítanie, hovorenie).

K iným ochoreniam mozgu počítame otravy, vznikajú náhlou inhaláciou intoxikačných látok. Dôsledky otravy sa prejavia vo funkcii CNS pri dlhodobom užívaní. Iné druhy neurologických ochorení – sklerosis multiplex, pri vrodenom AIDS