Ak prebieha kvitnúce maximum u hrachu dopoludnia od 7 do11 hod. a odpoludnia od 14 do 16 hod., je to práve časový úsek vhodný k nanášaniu peľu. Blizna dozrela a je schopná k príprave priaznivého prostredia pre klíčenie peľu. Iba za chladnejšieho počasia je možné opeľovať po kastrácii za 1 alebo 2 dni. Inak sa spravidla obe operácie postupne spoja. Na rastline je účelné obmedziť počet kastrovaných kvetov na 2 až 3. V 1 hrozne ponechávame jeden lupienok, druhý odstránime. Nie je účelné vyštipovať lupienky v ostatných článkoch byle, prerušil by sa prítok živín do jeho generatívneho pásma. Kastrovaný a neskoršie opelený kvietok jemne zaizolujeme organtínom alebo papierovým sáčkom a označíme dokumentačným štítkom. Ako racionálny technický zákrok namiesto tradičnej kastrácie sa pri hrachu osvedčilo odtrhávanie koruny kvetu v dobe pre tento zákrok vhodnej. Všetkých 10 peľníc takto dosadá pri základe na stenu koruny, a preto sa bezpečne uvedeným spôsobom kastrácie odstráni. Operácia je rýchla a obmedzí taktiež prípadné poškodenie blizny alebo čnelky, ako môže nastať pri klasickej kastrácii. Tento spôsob možno uplatniť iba za priaznivých vlhkostných podmienok, keď nedôjde k zasychaniu obnaženej čnelky a blizny. Pre prevažné samokvitnutie môžme pri hrachu aplikovať v klasickej podobe 1 z 3 spôsobov výberového postupu používaných pri samoopelivých druhov. Hrach je tak modelom pre demonštráciu hromadnej populačnej metódy. Pri tejto plodiny je vhodná pre niektoré prednosti.
a/ Obmedzuje likvidáciu niektorých silne štiepiacich potomstiev, ktoré taktiež môžu obsahovať cenné rekombinácie. b/ Pri selekcii pôsobí ďaleko intenzívne prirodzený výber pri presievaní populácie v úvodných generáciách a umožní tak večšie zastúpenie konkurenčne vhodných genotypov. Celý postup je zreteľný z nasledujúcej schémy. Podľa spôsobov nakladania s materiálom môžeme v celom postupe aplikovanej metódy zaznamenať 3 obdobia.
V p r v e j etape dochádza k postupnému nahromadeniu homozygotov, medzi nimi je väčšia pravdepodobnosť výskytu vhodnej rekombinácie/ genotyp s priaznivou skladbou požadovaných génov v homozygotnom stave/. V d r u h e j etape je vybraný súbor rastlín prezkúšaný v niekoľkých rokoch na výnos a akosť a overený na odolnosť proti najzávažnejším chorobám. Robí sa tak v staničných skúškach. Významné skúšky tretieho obdobia prebiehajú už mimo stanice a po objektívnom ohodnotení v medzistaničných skúškach /reakcie na rôzne výrobné podmienky pestovania/ nasledujú štátne odrodové skúšky.