Vláknité(fibrilárne) Štruktúry

Cytoskelet: -kostra bunky, má mechanickú a podpornú funkciu
-tvoria ho: mikrofilamenty(jemné vlákna):schopnosť kontrakcie, zabezpečujú
pohyb cytoplazmy v bunke,ako aj pohyb vzhladom na okolie.
mikrotubuly(trubicovité útvary):dlhé rútky ktoré sa nachádzajú pri
povrchu bunky.(deliace vretienko)
intermediárne filamenty: majú spevňovaciu funkciu.odolné voči
ťahu a tlaku

Chromozómy: stála štruktúra jadra, tvoria ich nukleoproteinové vlákna
je tam uložená genetická informácia

Mitotický aparát : doležité pri delení bunky
zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek.
základom je centriol a deliace vretienko

 

2. Prokaryotická bunka
Vytvára len málo baktérií , archeónov a siníc. V ich cytoplazme sa nevyskytujé membránové štruktúry, typické pre eukaryotické bunky. Iba niektoré sinice a baktérie majú membránové organely- tylakoidy na povrchu ktorých prebieha fotosyntéza. Metabolizmus prokaryotickej bunky prebieha priamo v cytoplazme. Ribozómy sú takisto voľne v cytoplazme. Takáto bunka má len bunkovú stenu , ktorú tvorí peptidoglykan alebo celulóza, cytoplazmatickú membránu, jadro, ktoré nieje ohraničené jadrovou membránou a tvorí ho iba jedna , do kruhu uzavretá molekula DNA. Ku genetickému vybaveniu prokaryotickej bunky patria aj plazmidy, ktoré sa replikujú nezávisle od chromozómu a nesú gény , ktoré však niesu pre bunku nevyhnutné, sú iba doplnkové.

CHEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY
Na stavbe bunky sa podieľajú mnohé anorganické a organické látky , ktoré majú rôzne funkcie: stavebnú, zásobnú, metabolickú alebo substrátovú.
Zo svojej hmotnosti bunka obsahuje :
60- 90% vody
10- 40% sušiny, ktorú tvoria anorganické aj organické látky

VODA
Množstvo vody v bunke závisí od toho, v akom prostredí sa bunka nachádza ale aj od veku bunky. Funkcia vody v bunke je nenahraditeľná. Je rozpúšťadlom, chemické reakcie v bunke prebiehajú vo vodných roztokoch, podmieňuje biologickú aktivitu bielkovín a NK, rozvádza rozpustené látky do buniek, pletív, tkanív.

SUŠINA- anorganické látky
- organické látky
ANORGANICKÉ LÁTKY
-sú významnou súčasťou bunky pre lebo ovplyvňujú fyzikálne a chemické vlastnosti buniek. Soli v bunke môžu byť aj zdrojom voľných iónov, ktoré v bunke napr. udržujú homeostázu, podieľajú sa na enzýmovej aktivite...
Bunky môžu obsahovať napr. chloridy, fluoridy, fosforečnany a uhličitany.

ORGANICKÉ LÁTKY
V bunke sú najviac zastúpené sacharidy, tuky, bielkoviny a nukleové kyseliny.
SACHARIDY- sú zlúčeniny, ktoré obsahujú buď aldózy (aldehydovú skupinu) alebo ketózy (ketonickú skupinu) .sacharidy, ktoré majú rôzny biologický význam sa využívajú ako:
1.zdroj energie- monosacharidy : glukóza
-disacharidy : sacharóza, maltóza, glukóza
2.majú stavebnú funkciu: celulóza , chitín
3.majú zásobnú funkciu: škrob, glykogén
4.môžu byť súčasťou enzýmov, hormónov a NK
5.môžu byť súčasťou membrán

TUKY- sú to estery vyšších mastných kyselín s glycerolom, ktoré zastávajú tieto funkcie:
1.stavebnú- fosfolipiídy sú dôležitou súčasťou biomembrán
2.ako zdroj energie
3.ako dôležité rozpúšťadlo- napr. vitamínov
4.pri prenose vzruchu
5.regulácia- ako súčasť hormónova vitamínov
6.zásobná látka

BIELKOVINY- makromolekulové látky, ktoré vytvárajú aminokyseliny. Jednotlivé aminokyseliny sú navzájom prepojené peptidovými väzbami. Podľa ich funkcie rozoznávame:
1.ENZÝMY- majú dôležitú úlohu pri bunkovom metabolizme, katalyzujú rozpad a tvorbu chemických väzieb.
2.ŠTRUKTÚRNE PROTEÍNY-
3.PRENOSNÉ PROTEÍNY- hemoglobín prenášajúci kyslík
4.POHYBOVÉ PROTEÍNY- myozín v kostrových svaloch
5.ZÁSOBNÉ PROTEÍNY- uskladňujú malé molekuly alebo ióny. Napr. železo sa v pečeni ukladá tak, že sa viaže na feritín
6.SIGNÁLOVÉ PROTEÍNY
NUKLEOVÉ KYSELINY
Z chemického hľadiska sú to polynukleotidy , ktorých základnou stavebnou jednotkou je nukleotid.