Čeľaď kapustovité (Brassicaceae)

Kapustovité – brassicaceae

Zahrňuje asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín alebo aj drevnaté kry. Táto čeľaď predstavuje jednu zo základných zložiek európskej a eurázijskej flóry.
Kapustovité majú listy striedavé, jednoduché, bez prílistkov, ich tvar je rôzny, ale prevláda lýrovitý. Kvety majú jednotné zloženie. Vo svojich pletivách majú
idioblasty, to sú bunky obsahujúce štipľavé horčičné silice, kt. spôsobujú charakteristickú chuť kapustovitých rastlín. Plody sú šešule alebo šešuľky. Piestik vznikol z dvoch plodolistov, kt. na okrajoch zrástli. Kvety sa najčastejšie opeľujú cudzím peľom. Kvety sú zvyčajne usporiadané v bezlistom strapci, kt. na začiatku rozkvitania, kým sa ešte neskončil predlžovací rast sa podobá chocholíku. Kapustovité sú rozšírené v najrozličnejších ekologických podmienkach i spoločenstvách. Uplatňujú sa ako buriny s veľmi intenzívnym rozmnožovaním aj ako ruderálne rastliny. Iné patria ku skalnej vegetácii, tieňomilné typy rastú aj v podrastoch lesov, ako lúčne buriny sa uplatňujú najmä vlhkomilnejšie typy. Medzi divo rastúcimi možno uvažovať o niektorých druhoch, kt. by bolo možné použiť ako ďalšie nové druhy zeleniny, iné po vyšľachtení ako olejnny.

Kapusta: má asi 30 druhov. Má žlté až belavé kvety, obyčajne dlhé šešule s malým zobáčikom a semená guľaté alebo vajcovité, jemne sieťkované až čierne. Do rodu patrí veľké množstvo zelenín, kt. majú vysoký obsah bielkovín a vitamínov:

o Kapusta obyčajná: zahrňuje 100 odrôd dnes pestovaných rastlín zelenín. Pochádza z pobrežia Stredozemného mora. Najviac sa jej podobá kel kučeravý.
o Kapusta hlávková : má pevne zvinuté hlávky z plochých listov s voskovým povlakom najznámejšie sorty kapusta červená a biela.
o Kapusta čínska : má veľké oválne jasnozelené listy, kt. sú zvinuté do dlhej voľnej lávky. Je to stará čínska zelenina, u nás sa pestuje ako zimná zelenina.
o Kapusta pekinská : vytvára podlhovastú hlávku svetlozelených, nedokonale uzatvorených listov. Používa sa ako zimná zelenina. o Kaleráb: má hľuzovito zhrubnutú os, hľuzy rôznej veľkosti sú vnútri vodnatobiele, na vrchu zelenkasté alebo modrofialové. Kaleráb obsahuje cukry, bielkoviny a vitamíny.
o Karfiol : má značne zväčšené a zdužnatené stopky súkvetia, kt. vytvárajú pologuľovitú ružicu s nevyvinutými kvetmi. Je náročnejší na teplo, vlhkosť i pôdu. Ako jemná zelenina sa pestuje hlavne v j. Európe.
o Kel špargľový – brokolica : je podobný karfiolu, od kt.

sa odlišuje fialovými, žltými, alebo bielymi pukmi na dlhých stopkách. Súkvetie sa tiež používa ako zelenina.
o Repka olejka : semená obsahujú viac než 40% polovysychavého oleja. Pestuje sa pre olej, kt. sa používa ako technický olej v oceliarskom priemysle, pri výrobe kaučuku, mydla a možno ho použiť aj ako pokrmový olej. Repka je sj významnou medonosnou rastlinou. Kvitne viac ako mesiac a dáva množstvo peľu a nektáru. Med je veľmi svetlý a má trochu nepríjemný zápach.

Horčica : je veľmi blízka rodu kapusta , má však na šešuli väčší zobáčik.

o Horčica biela : jednoročná bylina, vysoká 30-60 cm. Pochádza zo stredomoria a z. Ázie. Pestuje sa po celej Európe. Zo semien sa vyrába horčica, alebo sa používajú ako korenie. Pokiaľ nekvitne, môže sa za zelena skrmovať. Je medonosná.
o Horčica roľná : najviac sa rozširuje v teplých oblastiach, najmä na vápenatých, hlinitých a slieňovitých pôdach. Robia sa pokusy s jej skrmovaním.

Reďkev : zahrňuje pestované druhy aj buriny. Od predchádzajúcich sa líši bielymi alebo fialovkastými kvetmi a nafúknutými plodmi.

o Reďkev siata : je prastarý pestovaný druh, kt. pôvod nie je známy. Pestuje sa pre zhrubnutú koreňovú hľuzu s čiernou, hnedou, žlto-šedivou a bielou kôrou. o Reďkovka : vytvára malú vajcovitú až guľovitú hľuzu, s červenou až
červeno-bielou, fialovou, sivou i bielou kôrou. Reďkovka sa hodnotí ako jedna z najskorších zelenín, kt. je bohatá na vitamín C. rýchlo rastie a možno ju pestovať aj v severných oblastiach. o Reďkev siata olejná : jej semená obsahujú väčšie percento oleja. Pestuje sa ako krmovina, ako olejnina je málo výkonná. Má význam pre východnú Áziu, nakmä pre Čínu, kde je prastarou pestovanou rastlinou.

Chren : je vysoká, trvácna bylina s mohutným trsom veľkých, podlhovastých listov a s veľmi rozkonárenou kvetonosnou byľou s bielymi kvetmi. Chren sa pestuje pre dlhé, valcovité korene, kt. obsahujú ostro štipľavú silicu. Vyskytuje sa aj ako divo rastúci na vlhkých poliach, v záhradách, na brehoch vôd a v priekopách.

o Chren dedinský : pestuje sa ako jednoročná, najviac dvojročná rastlina. Spravidla sa vysádzajú koreňové poplazy. Celé pestovanie spočíva vlastne v hrubnutí koreňov, kt. nerastú do dĺžky ale do hrúbky.

Pastierska kapsička obyčajná : má slabo rozkonárené byle a stlačené šešuky. Je kozmopolitná burina, rozšírená po celom zemskom povrchu, okrem trópov.

Žerucha siata : je jednoročná bylina s prízemnými listami a bielymi kvetmi. Pestuje sa ako zelenina.