Kapustovité – brassicaceae

Zahrňuje asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín alebo aj drevnaté kry. Táto čeľaď predstavuje jednu zo základných zložiek európskej a eurázijskej flóry.
Kapustovité majú listy striedavé, jednoduché, bez prílistkov, ich tvar je rôzny, ale prevláda lýrovitý. Kvety majú jednotné zloženie. Vo svojich pletivách majú
idioblasty, to sú bunky obsahujúce štipľavé horčičné silice, kt. spôsobujú charakteristickú chuť kapustovitých rastlín. Plody sú šešule alebo šešuľky. Piestik vznikol z dvoch plodolistov, kt. na okrajoch zrástli. Kvety sa najčastejšie opeľujú cudzím peľom. Kvety sú zvyčajne usporiadané v bezlistom strapci, kt. na začiatku rozkvitania, kým sa ešte neskončil predlžovací rast sa podobá chocholíku. Kapustovité sú rozšírené v najrozličnejších ekologických podmienkach i spoločenstvách. Uplatňujú sa ako buriny s veľmi intenzívnym rozmnožovaním aj ako ruderálne rastliny. Iné patria ku skalnej vegetácii, tieňomilné typy rastú aj v podrastoch lesov, ako lúčne buriny sa uplatňujú najmä vlhkomilnejšie typy. Medzi divo rastúcimi možno uvažovať o niektorých druhoch, kt. by bolo možné použiť ako ďalšie nové druhy zeleniny, iné po vyšľachtení ako olejnny.

Kapusta: má asi 30 druhov. Má žlté až belavé kvety, obyčajne dlhé šešule s malým zobáčikom a semená guľaté alebo vajcovité, jemne sieťkované až čierne. Do rodu patrí veľké množstvo zelenín, kt. majú vysoký obsah bielkovín a vitamínov:

o Kapusta obyčajná: zahrňuje 100 odrôd dnes pestovaných rastlín zelenín. Pochádza z pobrežia Stredozemného mora. Najviac sa jej podobá kel kučeravý.
o Kapusta hlávková : má pevne zvinuté hlávky z plochých listov s voskovým povlakom najznámejšie sorty kapusta červená a biela.
o Kapusta čínska : má veľké oválne jasnozelené listy, kt. sú zvinuté do dlhej voľnej lávky. Je to stará čínska zelenina, u nás sa pestuje ako zimná zelenina.
o Kapusta pekinská : vytvára podlhovastú hlávku svetlozelených, nedokonale uzatvorených listov. Používa sa ako zimná zelenina. o Kaleráb: má hľuzovito zhrubnutú os, hľuzy rôznej veľkosti sú vnútri vodnatobiele, na vrchu zelenkasté alebo modrofialové. Kaleráb obsahuje cukry, bielkoviny a vitamíny.
o Karfiol : má značne zväčšené a zdužnatené stopky súkvetia, kt. vytvárajú pologuľovitú ružicu s nevyvinutými kvetmi. Je náročnejší na teplo, vlhkosť i pôdu. Ako jemná zelenina sa pestuje hlavne v j. Európe.
o Kel špargľový – brokolica : je podobný karfiolu, od kt.