Ak sa nevie organizmus sám s touto formou ochorenia vemena vysporiadať, alebo ak sa nelieči, prechádza v chronickú formu alebo pri veľmi ťažkom priebehu zachváti celý organizmus a spôsobí uhynutie zvieraťa.
Akútne mastitídy sa delia na akútnu katarálnu mastitídu a akútnu parenchymatóznu mastitídu a chronické mastitídy na chronickú katarálnu mastitídu a chronickú abscedujúdu mastitídu.
Akútna katarálna mastitída je katarálne hnisavý zápal cisterny a mliekovodou so zápalom žľazových lalôčikov. Akútna parenchymatózna mastitída sa vyznačuje ťažkým zápalom celého útvaru príslušnej štvrtky vemena, sekrét nie je podobný mlieku, táto forma mastitídy sa vyvíja prudko a sprevádza ho ťažká porucha celkového zdravotného stavu organizmu zvieraťa v dôsledku zaplavenia tela baktériami. Na druhý až štvrtý deň – po vyvrcholení zápalu začnú príznaky ustupovať a zápal prechádza v chronický. Chronická katarálna mastitída je najčastejšou formou zápalu mliečnej žľazy, väčšinou sa vyvíja už od začiatku vlekle a len vzácne sa vyvinie z akútnej katarálnej mastitídy. Postihnutá štvrtka vemena sa stáva tuhšia a nakoniec atrofuje. Chronická abscedujúca mastitída sa vyznačuje tvorbou abscesov v oblasti rozšírených mliekovodov, vo väzovovo navretom podkoží a v žľaznatom tkanive, zúžením a upchatím mliekovodov a atrofiou sekrečného tkaniva. Postihnutá štvrtka je prestúpená mnohými tuhými hrboľmi alebo je zatvrdnutá v celkom rozsahu.
Na vzniku mastitíd dojníc neinfekčného pôvodu sa podieľajú rôzne podráždenia a poškodenia mliečnej žľazy, ako sú zlá funkcia a zlý technický stav dojacieho zariadenia, nesprávny spôsob dojenia, podchladenie vemena, zmliaždenie tkaniva pri neporušenej koži vemena a pod. Predpokladá sa, že tieto mastitídy, nazývané nešpecifické, aseptické, abakteriálne, tvoria asi 20 – 30 % všetkých mastitíd.
V posledných rokoch sa stále častejšie poukazuje na genetický podmieňované rozdiely vo vnímavosti kráv voči mastitídam.

Mastitídy dojníc sa diagnostikujú pomocou:
a) klinických vyšetrení (klinické vyšetrenie vemena, zmyslové posúdenie mlieka, príp. sekrétu mliečnej žľazy)
b) rýchlych (maštaľných) skúšok, z ktorých sa najviac používajú brómtymolová skúška, Whitesideova skúška, Schalmova skúška, u nás „Mastitis test – NK“
c) laboratórnych vyšetrení, najviac sa používajú bakteriologické vyšetrenia, stanovenia počtu bunkových elementov v mlieku, menej často sa používajú rôzne chemické, fyzikálne, imunologické a iné vyšetrenia.

Na základe výsledkov vyšetrení sa diagnóza stanovuje takto:
- ak je výsledok všetkých skúšok negatívny, je mliečna žľaza bez mastitídy
- ak je výsledok bakteriologického vyšetrenia a mastitis test-NK pozitívny a výsledok klinického vyšetrenia negatívny, ide o subklinickú formu mastitídy
- ak je výsledok klinického vyšetrenia pozitívny, ide o niektorú z klinických foriem mastitídy.
Podľa výsledkov vyšetrení sa stanoví liečba.