Vysiela vzruchy, ktoré vytvárajú neuvedomované pohyby svalov, čím sa udržiava vzpriamený postoj a rovnováha. Spolupracuje s motorickými oblasťami vo veľkom mozgu a koordinuje pohyby tela.
Mozgový kmeň, ktorý sája mozog s miechou, tvorí časť zadného mozgu, celý stredný mozog a časť predného mozgu. V mozgovom kmeni sa všetky vstupujúce a vystupujúce podnety stretávajú a krížia, pretože ľavú stranu tela riadi pravá strana mozgu a opačne.
Rôzne štruktúry v mozgovom kmeni, vrátane tých, ktoré sú známe ako predĺžená miecha a Varolov most ( pons Varoli ) v zadnom mozgu a sieťkovitá ( retikulárna ) formácia stredného mozgu ( niekedy sa označuje ako retikulárny aktivaťný systém ) riadia existenciu samostatného života. Ovládajú srdcový rytmus, krvný tlak, prehĺtanie, kašľanie, dýchanie a vedomie. Ovládanie hladiny vedomia je jednou z najdôležitejších mozgových funkcií. Retikulárna formácia triedi množstvo prichádzajúcich informácií a rozhoduje sa o tom, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby bol mozog v pohotovosti. Nervové dráhy z celého tela sa rozvetvujú do retikulárnej formácie a zásobujú ju neustálym prúdom elektrických signálov, ktoré vznikajú v nervových bunkách. V dôsledku tejto činnosti retikulárna formácia vzsiela signály do cieľových centier po celom mozgu, kde sa zhromažďujú, triedia a vybavujú. Ak táto hnacia sila klesá, alebo sa nedostaví, časť mozgu, známa ako mozgová kôra sa stáva nečinnou a človek upadá do bezvedomia.


Veľký mozog a hypotalamus


Najväčšia časť celého mozgu je veľký mozog ( cerebrum ), ktorý je umiestnený v prednom mozgu. Veľký mozog je väčšmi vyvinutý i človeka ako u ostatných cicavcov a je nepostrádateľný pre myslenie, pamäť, vedomie a vyššiu duševnú činnosť. Sem odosielajú ostatné časti mozgu vstupné podnety na rozhodovanie. Veľký mozog je presne uprostred rozdelený na dve polovice, známe ako mozgové pologule ( hemisféry ). Na spodnej strane sú spojené hrubým zväzkom nervových vláken nazývaným svorníkové telo ( corpus callosum ). Hoci každá hemisféra je zrkadlovým obrazom druhej, majú úplne odlišné funkcie a spolupracujú prostredníctvom svorníkového telesa. V strede mozgových hemisfér sú sústredené oblasti šedej hmoty ( nervových buniek ), bazálne gangliá. Tieto bunky tvoria zložitý riadiaci systém koordinujúci svalovú činnosť, ktorá umožňuje telu vykonávať špecifické druhy pohybu voľne, nezávisle na vedomí. Takýto druh svalovej činnosti predstavuje napríklad pohyb rúk pri chôdzi, výraz tváre alebo postavenie končanín pred státím či chôdzou.