Rastlinné populácie

RASTLINNÉ POPULÁCIE


Živú prírodu tvoria jednotlivé živé organizmy, jedince (individuá). Za jedinca je obyčajne považovaný organizmus, ktorý je schopný samostatnej výživy. Navzájom podobné jedince patria do jedného druhu. Rastliny nerastú jednotlivo, podobne ako všetky živé organizmy, ale vytvárajú určité zoskupenia. Súbor jedincov toho istého druhu, medzi ktorými je možný prenos genetickej informácie a ktoré spoločne žijú na určitom stanovišti, nazývame populácia.

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY POPULÁCIE

VEĽKOSŤ POPULÁCIE – celkový počet jedincov v populácii (napr. počet druhov púpavy lekárskej na lúke). Určuje schopnosť danej populácie prežiť. Malé populácie majú menšiu šancu vyrovnať sa s nepriaznivými faktormi prostredia. Pri veľkých populáciach by bolo veľmi zložité zistiť celkový počet jedincov a preto často stanovujeme hustotu populácie.

HUSTOTA POPULÁCIE – predstavuje počet jedincovna jednotku plochy (napr. počet druhu púpavy lekárskej na 1m2) alebo jednotku objemu (napr. počet rozsievok na 1 l). Jedince v rastlinnej populácii nie sú rovnako veľké, nie sú rovnakého veku, nie všetky kvitnú, prinášajú plody. Populácie nie sú rovnorodé, majú určitú štruktúru. Dôležitá je hlavne veková štruktúra.

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA – vyjadruje zastúpenie jedincov v jednotlivých vekových triedach. Graficky sa znázorňuje buď vekovou pyramídov, alebo stĺpcovými diagramami.

Jedince rovnakého veku, ktoré vyklíčili v jednej populácii v krátkom časovom období, nazývame kohorta.

DISPERZIA (priestorová štruktúra) – rozmiestnenie jedincov v priestore. Rozlišujeme 3 základné typy : pravidelnú (rovnomernú), náhodnú a zhlukovitú (skupinovú). Časté sú kombinácie uvedených tipov. V prírode je pravidelná disperzia len občasná a je tzpická skôr pre kultúrne rastliny. Vo voľnej prírode rastú rastliny obyčajne v skupinách alebo zhlukoch.

DYNAMIKA POPULÁCIE – populácia nie je stabilná sústava, ale neustále sa meniaca, dynamická. Základom pre pochopenie dynamiky populácie je poznanie priebehu životného cyklu jedincov, ktorí populáciu tvoria. Životný cyklus rastlín je sled rastovo vývojových fáy, ktoré prebiehajú od vzklíčenia výtrusu, semena rastlinz až po jej odumretie.

Medzi jedincami jednej populácie alebo medzi jednotlivými rastlinnými populáciami sa počas evolučného vývoja vytvorili tesnejšie alebo voľnejšie vzájomné vzťahy (interakcie).
Rozlišujeme 4 základné spôsoby interakcií:

1.konkurencia – súťaž medzi jedincami alebo populáciami o limitujúci faktor prostredia, ktorý je zdrojom výživy (svetlo, voda, živiny) a o spoločný priestor. Tento vzťah patrí medzi záporné vzťahy, pretože nepriaznivo pôsobí na rast a prežitie jedincov v populáciách. Konkurenčný vzťah medzi jedincami tej istej populácie nazývame vnútrodruhová a medzi populáciami dvoch alebo viacerých druhov edzidruhová konkurencia.
2.alelopatia – rastlina môže do prostredia vylučovať špeciálne chemické látky a tak ovplyvovať rast a vývin jedného druhu na úkor druhého. Ide opäť o negatívny vzťah.
3.potravové (trofické) vzťahy – sa prejavujú tak, že látky vytvorené jedným organizmom sú zdrojom výživy a energie pre druhý organizmus. Patria sem kladné vzťahy – symbióza, ale aj záporné – parazitizmus. Pri symbióze ide o vzťah prospešný pre obe populácie, ktoré sa tak stávajú závislé jedna od druhej a medzi rastlinnými populáciami je najčastejšia mykoríza (spolužitie huby s koreňmi vyšších rastlín) a lichenizmus (spolužitie sinice alebo zelenej riasy a huby). Parazitizmus je interakcia, kde jeden organizmus má z toho vzťahu prospech (parazit) na úkor druhého (hostiteľa).
4.epifytizmus – interakcia založená na voľnom nepotravovom vzťahu jednej rastliny s druhou. Je to vzťah, v ktorom jedna rastlina (epifyt) rastie na orgánoch druhej, pričom epifyt využíva hostiteľskú rastlinu len ako pasívny substrát (oporu).