Austrálsky vedec James McIntosh prišiel s teóriou , podľa ktorej sú ľudia s tmavou pleťou odolnejší voči plesňovým a baktériovým ochoreniam. A práve tento fakt podľa neho objasňuje , prečo čierna farba kože prevažuje u ľudí a zvierat žijúcich v trópoch , kde klimatické podmienky pomáhajú rozvoju týchto chorôb. McIntosh tvrdí, že enzým melanín ( tmavé farbivo ) , ktorý sa vytvára pôsobením ultrafialového žiarenia na kožu a pridáva jej tak hnedé až čierne sfarbenie , sa v ich prípade stáva prirodzenou ochranou pred ochoreniami spomínaného charakteru. U ľudí s tmavou pleťou je okrem toho oveľa menšie riziko nejakej vážnej kožnej choroby ako u belochov, píše sa v najnovšom čísle časopisu : New Scientist. „ Táto teória pripomína zásah priamo do desiatky. Jedným šmahom objasňuje množstvo problémov a hypotéz,“ komentoval McIntoshov objav francúzsky evolucionista Andreas Moeller. Iní odborníci však dodávajú , že ak sa táto teória ukáže skutočne ako pravdivá , bude to znamenať, že pôvod rozmanitosti farieb kože u živých tvorov treba hľadať nie v zemepisných šírkach a pôsobení slnečných lúčov , ale v rôznych teplotných podmienkach a úrovni vlhkosti vzduchu , ktoré existovali na našej planéte pred mnoho miliónmi rokov a mali za následok rôzne formovanie bielkovinového zloženia organizmu.
Doteraz najrozšírenejšou teóriou rozdielov farby kože vychádza z toho , že zvýšený obsah melanínu ochraňuje ľudí s tmavou pleťou pred rakovinovými ochoreniami a slnečnými popáleninami – ako dôsledok ultrafialového žiarenia. V článku sa však na základe vedeckých výskumov uvádza , že napríklad genitálie , hrtan či nosohltan sa sotva môžu dostať do priameho kontaktu so slnečným svetlom , no sú doslova „prešpikované“ bunkami melanínu. Čiernu kožu majú aj okrem toho aj gorily , nehladiac na to , že sú od hlavy až po päty posiaty hustým ochlpením a žijú v tienistých húštinách lesov.