Úlohou imunitnébo systému a imunitných pochodov je regulácia a ochrana integrity organizmu.

Základné zložky imunitného systému sú nešpecifická a špecifická bunková a humorálna imunita. Nešpecifické mechanizmy sú vrodené, špecifické vznikajú ako reakcia na antigénny podnet. Špecifická imunita je výsledkom činnosti lymfocytárneho systému.
T lymfocyty majú schopnosť rozlišovať a svojimi produktami likvidovať cudzorodé bunky (transplantáty, nádorové bunky). B lymfocyty sú zdrojom špecifických protilátok, imunoglobínov (Ig). Po stretnutí s antigénom sa v sére nachádzajú voľné protilátky.

Zlyhaním regulačných imunitných systémov sa rozvíjajú imunopatologické stavy.

Pri poruche protiinfekčnej obrany vznikajú imunodeficientné stavy. Vedú k častému výskytu infekcií, k chronickému priebehu ochorenia, k smrti. Môžu sa podieľať na vzniku nádorov, autoimunitných a alergických ochorení.

Autoimunita je imunitná reakcia na zložky vlastného organizmu, proti antigénom rôznych tkanív vlastného tela. V detskom veku sú najčastejšie ochorenia tohto typu – hemolytická anémia, trombocytopénia, chronická polyartritída, ulcerózna kolitída, zápal štátnej žľazy.

Neprimeraná prudká obranná reakcia na antigénny podnet je alergia (precitlivenosť). Podstatou je reakcia antigénu (alergénu) s protilátkou alebo senzibilizovanými T lymfocytmi.


1.Imunodeficientné stavy

Imunodeficientné stavy sú vrodené (primárne) alebo získané (sekundárne).

Vrodené defekty imunity sú zapríčinené poruchou fagocytárnych mechanizmov, nedostatočnosťou bunkovej alebo protilátkovej imunity.

Sekundárna imunodeficiencia vzniká ako následok ťažkých ochorení, pri ktorých sú porušené zložky imunitného systému, alebo sa vyčerpajú.

Syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS, acquired immunodeficiency syndrom) je spôsobený infikovaním T lymfocytov vírusom HIV (human immunodeficiency virus). Vírus obsahuje enzým (transkriptáza), ktorý umožňuje prepísanie genetického kódu vírusu do kódu buniek organizmu.
Zdrojom infekcie je infikovaný alebo chorý človek. Vírus sa nachádza v krvi, sperme, slinách, v materskom mlieku. Nákaza sa prenáša pri sexuálnom styku, infikovanou krvou, v priebehu tehotenstva a pôrodu sa môže preniesť na dieťa.

Najviac ohrozené, vzhľadom na rizikové správanie sa, sú osoby, ktoré majú viac sexuálnych partnerov (homosexuáli a bisexálni muži), narkomani, ktorí si vstrekujú drogu do žily a sexuálni partneri spomenutých osôb. Prenos je možný aj pri transfúzii krvi a transplantácii orgánov od nevyšetrených darcov.

Inkubačná doba je 6 mesiacov až 6 rokov. Infekcia sa môže preniesť na ďalších ľudí už v inkubačnom období.

Prodromálne príznaky sú únava, zvýšené teploty, zdrurenie lymfatických uzlín, bolesti končatín, zápal dýchacích ciest, hnačky. Po niekoľkých mesiacoch môže ochorenie prejsť do ťažkých infekčných (zápal pľúc) alebo nádorových ochorení (sarkóm, lymfóm), na ktoré chorý zomiera. Takýto priebeh má ochorenie asi u 10 % infikovaných, väčšinou prebieha chronicky až latente. Infikovaní sú však zdrojom nákazy, napriek tomu, že vyzerajú zdravo.

Diagnóza sa potvrdí sérologickým dôkazom zvýšeného titru protilátok proti HIV.

Prognóza je z hľadiska prežitia rôzna. vysoká úmrtnosť je u chorých s rozvinutými príznakmi ochorenia.

Dôraz sa kladie na prevenciu možného prenosu nákazy. Dôležitá je disciplinovanosť v sexuálnom živote, dôsledné vyšetrenie darcov (krvi, transplantátov), používanie sterilného zdravotníckého materiálu (jednorazové ihly, striekačky).


2.Alergické ochorenia

Alergické reakcie sú patologické imunitné reakcie, ktoré sú príčinou alergických ochorení.

Senzibilizácia organizmu sa vyvíja stykom s určitou látkou (antigénom – alergénom). Typ senzibilizácie závisí od chemických vlastností alergénu, od spôsobu expozície, od dávky alergénu, od dedičnej predispozície. Alergiu môže vyvolať okamžitý typ reakcie, reakcia z precitlivenosti oneskorenej alebo sa tieto mechanizmy uplatňujú následne, príp. spoločne.

Chemické alergény sú zložky potravy, lieky, chemikálie, umelé hmoty, kovy, prach bytový, zvierací, rastlinný a iné. Fyzikálnymi alergénmi môžu byť vplyvy mechanické, termické, svetelné. V detskom veku sú často alergénmi baktérie a vírusy.
Miestom vstupu alergénu do organizmu sú dýchacie cesty (inhalačné), tráviaci systém (ingestné), koža a priamy kontakt (kontaktné).

Klinické prejavy alergických ochorení sú súhrnom reakcií šokových alebo efektorových tkanív a orgánov na pôsobenie mediátorov (histamín a iné látky). Účinkom uvoľnených mediátorov vzniká spazmus hladkého svalstva, rozšírenie menších ciev a kapilár, zvýšenie priepustnosti cievnej steny, zníženie tlaku, opuch (edém), zvýšená tvorba hlienu. Šokové orgány človeka sú hlavne bronchy, koža, cievy a sliznica.

U detí je alergia častejšia než v dospelosti. U menších detí vznikajú alergické reakcie predovšetkým na patravinové a infekčné alergény, neskôr na inhalačné, príp. kontaktné. V priebehu puberty a po jej ukončení sa väčšina alergických ochorení zlepší.


Alergické ochorenie dýchacieho ústrojenstva

Alergická nádcha vzniká pôsobením alergénov ako je domáci prach, perie, zvieracia srsť, peľ kvetov a senný prach. Nosová sliznica je prekrvená, veľmi zdurená a z nosa vyteká riedky sekrét. deti veľa kýchajú. Spojovky sú zapálené a nos a oči svrbia. Reč má nosový prízvku (rhinolália). Ochorenie má záchvatovitý chronický priebeh. Sezónny výskyt je typický pre tzv. sennú nádchu alebo peľovú v letnom období.

Reaktivitu organizmu znížime desenzibilizáciou, umiestnením detí v protialergickej liečebni, otužovaním a klimatickou liečbou. Medikamentózne liečime antihistaminikami a antialergikami.

Asthma bronchiale. Poškodeným, šokovým orgánom pri tomto ochorení je sliznica priedušiek, kde alergická reakcia vyvolá spazmus hladkej svaloviny priedušiek, edém sliznice a zvýšené vylučovanie hlienu. Výsledkom je porušená ventilácia a neskôr srdcové ťažkosti.

Klinickým príznakom je typický záchvat dýchavice so sťaženým výdychom a voľne počuteľným pískotom, ktorý sa dostaví zvyčajne v noci. Dieťa si pomáha polohou v sede, je bledé až cyanotické a hrudník je v inspiračnom postavení – ako pri vdychu. Silne a dráždivo kašle. Pulz je zrýchlený, cirkulácia v malom obehu je sťažená. Astmatický záchvat trvá niekoľko dní. Cez deň sa dieťaťu uľaví a večer a v noci sa príznaky zosilňujú.

Trvalý záchvatový stav – status asthmaticus – dieťa veľmi zoslabuje, cyanóza sa stupňuje a hrozí obehové zlyhanie. Pri chronických stavoch zostáva hrudník stále v inspiračnom postavení, vyvíja sa tzv. súdkovitý hrudník.

U malých detí sa zistí prevažne precitlivenosť na infekčné faktory, neskôr na domáci prach a u starších detí precitlivenosť najmä na inhalačné alergény.

Liečba: základom liečby je eliminácia (vylúčenie, vyradenie) alergénu a hyposenzibilizácia.

Medikamentózna liečba je zložitá a záleží na fáze a dominujúcich príznakoch ochorenia. Antihistaminiká sa podávajú na zvládnutie a zamedzenie ďalšieho vývinu akútnych alergických reakcií.
Antiastmatiká s bronchodilatačným účinkom v injekčnej forme používame na zvládnutie akútneho záchvatu, po zlepšení stavu perorálne a v aerosoloch. Na potlačenie zápalov bronchov a exsudácie pri liečbe akútnych stavov alebo na dlhodobú preventívnu liečbu ťažkých foriem použijeme kortikosteroidy.

Zabezpečíme inhaláciu (vdychovanie emne rozptýlených látok) zvlhčeného kyslíka.

Status asthmaticus sa lieči v nemocnici, vyžaduje si intenzívnu starostlivosť.

Pri dlhodobej liečbe chronických foriem sú potrebné bronchodilatačné preparáty, antihistaminiká, dôležitá je paralelná pravidelná dychová gymnastika a pohybová liečba, klimatická a kúpeľná liečba a ďalej využívame akupunktúru a psychoterapiu. Nevyhnutnou súčasťou liečby je spolupráca rodičov ako aj chorého dieťaťa. Rodičia musia byť informovaní o závažnosti ochorenia ich dieťaťa a o prípadných možných obmedzeniach v pracovnom a spoločenskom zaradení dieťaťa (napr. zmena pracovnej schopnosti).


Kožné prejavy alergie

Atopický ekzém je najzávažnejšie kožné ochorenie detského veku. Koža je v prvých mesiacoch života veľmi jemná, ľahko zranitľná a dráždivá. Asi v polroku veku dieťaťa sa začne tvoriť pľuzgierikovitá vyrážka najprv na lícach, ktorá sa neskôr šíri na ostatné časti hlavy, do vlasov, na plecia, prsia, predlaktia a ruky. Mení sa v splývavé mokvavé plochy, ktoré po zaschnutí majú chrastový povlak. Ekzém veľmi svrbí, dieťa sa škriabe, čím sa ľahko do porušenej kože zanesie infekcia. Deti sú nepokojné, málo spia, chudnú. V priebehu ochorenia sa striedajú štádiá zlepšenia a zhoršenia stavu. Ekzém môže ustúpiť do 5 rokov alebo môže prejsť do neskorých foriem.

V neskoršom veku mizne ekzém z tváre a šíri sa na trup a končatny. Ekzémová vyrážka splýva do veľmi červených plôch. Koža je zhrubnutá, na povrchu pokrytá chrastami alebo šupinami. Lokalizácia býva symetricá, na predilekčných miestach, ktorými sú strana flexorov na dolných končatinách, predná strana trupu, brucho (kde je koža jemná).
Ekzém miestne liečime prekladaním obkladov a ak mokvanie ustane, používame pasty s dechtom a salicylom. Aby sa znížilo svrbenie podávame antihistaminiká, protizápalovo a protiinfekčne pôsobia kortikoidy a antibiotiká. Alergány treba z okolia dieťaťa eliminovať a dieťa desenzibilizovať. Zo stravy vylúčime dráždivé jedlá a pochutiny, doporučujeme zvýšené podávanie vitamínov A a B. Podstatou liečby ekzému je aj starostlivosť o zvýšenú hygienu a ochrana pred infekciou.

Prognóza ochorenia je nepriaznivá. Ekzém sa často kombinuje s alergickou nádchou alebo bronchiálnou astmou (dermorespiračný syndróm), čo zhoršuje priebeh ochorenia, liečbu aj prognózu.

Kontaktný ekzém sa u detí vyskytuje zriedkavo.

Ostatné kožné alergické prejavy sa objavia u precitlivených detí pôsobením rôznych alergénov. Príčiny môžu byť aj termické. Spoločne sa vyznačujú začervenaním kože, edémom a svrbením.

Alergická vyrážka (exantém) má charaktr drobného ružového výsevu, ktorý môže byť lokalizovaný na určitú časť tela alebo generalizovaný. Lokalizácia výsevu môže byť menlivá.

Pri žihlavke (urticaria) sa tvoria laločnaté biele pupence s červeným lemom, rozlične veľkých rozmerov.

Angioedém postihuje hlbšie časti kože. Náhle vznikne difúzna opuchlina, lokalizovaná najčastejšie v tvárovej oblasti, napr. na pere, viečkach, ušiach. Nebezpečný je edém jazyka a hrtana.

Tieto kožné reakcie sa prejavia rýchlo a aj rýchlo ustupujú. Najprv prestáva svrbenie.

Základom liečby je eliminovanie alergénu. Príznaky miznú aj vyčerpaním pôsobenia alergénu, často bez liečebného zásahu. Svrbenie tlmí lokálne použitie tekutého púdru, liečebne dobre pôsobia antihistaminiká, niekedy kortikosteroidy.

Alergické prejavy v oblasti tráviaceho traktu sa prejavia ako akútne zvracanie, hnačky s kŕčmi, alergickou vyrážkou alebo opuchom, prípadne vznikom anafylaktického šoku.

Liečba spočíva vo vyradení alergizujúcich zložiek z potravy podávaním antihistaminík alebo kortikosteroidov.

Takáto alergická reakcia môže časom spontánne vymiznúť, ale môže predchádzať tiež neskôr sa manifestujúcim ochoreniam tráviaceho systému, u ktorých sa predpokladá alergická etiológia.


Polysystémové alergické reakcie

Alergická reakcia polysystémového charakteru môže prebiehať ako:

Anafylaktický šok – okamžitý typ alergickej reakcie, najčastejšie na lieky, potraviny alebo jedy hmyzu.

Prvými príznakmi sú potenie, bledosť, napínanie na zvracanie, hučanie v ušiach až kolaps. Koža môže byť začervenalá s vyrážkou a opuchmi, môže vzniknúť edém hrtanu a ostatných slizníc.

Postupne vzniká spazmus bronchov, dušnosť, poruchy srdcovej činnosti, krvný tlak klesá, dostaví sa cyanóza, postupne strata vedomia, príp. kŕče. V terminálnej fáze môže zlyhať činnosť dýchacieho a srdcovocievneho systému.

Liečebný zásah musí byť okamžitý. Postihnutého uložíme v horizontálnej polohe, lokálne sa snažíme zabrániť šíreniu alergénu (ochladením alebo utiahnutím končatiny, ak je táto miestom vstupu, napr. pri uštipnutí). Čo najskôr musí byť začatá protišoková liečba, ktorá si vyžaduje lekársky zásah. Pred transportom môžeme aplikovať pod jazyk tabletku Euspiranu.

Dôležitá je prevencia. V anamnéze pátrame po prípadných alergických prejavoch dieťaťa pred podaním liekov, pacienta kontrolujeme a všímame si prvé príznaky reakcie pri liečebných alebo diagnostických zásahoch. Lieky, na ktoré je dieťa precitlivené nepodávame, nahrádzame ich podľa možnosti inými.

Sérová choroba môže byť vyvolaná podaním zvieracieho séra, rôznych biologických preparátov, liekov. Príznaky sa prejavia za 5-20 dní po senzibilizácii: na koži alergická vyrážka, koprivka, edém. Dostavia sa bolesti svalov a kĺbov, brucha, hnačky, teplota.

Liečba je symptomatická (antihistaminikami, kortikosteroidmi), zmenou liečebného postupu základného ochorenia. Prevencia je ako pri anafylaktickom šoku.

Polinóza – podmienkou pre vznik ochorenia je prítomnosť peľových zrniek, preto má ochorenie sezónny priebeh.

Príznakmi sú nádcha, zápal spojoviek, zápal priedušiek alebo astma, kožné prejavy a celková únava, nechutenstvo, predráždenosť, teploty. Príznaky ochorenia sa kombinujú, nie sú zvýraznené všetky u jedného dieťaťa. Najčastejšie sú príznaky alergizácie dýchacích ciest a spojoviek.

Diagnózu potvrdí anamnéza a pozitívne kožné testy na peľové alergény.

Základom liečby a prevencie je špecifická hyposenzibilizácia, ktorú začneme už v predsezónnom období. Snažíme sa znížiť expozíciu peľovým alergénom (zmenou prostredia v rizikovom období).

V sezóne pri vzplanutí príznakov ochorenia aplikujeme antihistaminiká, antialergiká lokálne, inhalačne aj celkove.