referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Gravitácia ako geologický činiteľ
Dátum pridania: 12.01.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Moniqa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 541
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 

Zemská príťažlivosť ovplyvňuje proesy na svahoch, pohyb a premiestňovanie úlomkov hornín z vyžších miest na nižšie.
Je to napr. Zliezanie, zosúvanie a opadávanie materiálu.
Pohyby možu byť :

1)pomalé

2) rýchle

Zemská príťažlivosť pôsobí aj na pohyb vody, ľadovca a je dôležitým činiteľom pri usadzovaní.

Zliezanie je to pomalý pohyb zvetranín po svahu. Príčinou sú objemové zmeny súvisiace so striedavým zamŕzaním a rozmŕzaním vody medzi úlomkami. Na svahoch vznikajú rôzne svahové usadeniny. Pri topení snehu a ľadu sa zo strmých skál uvoľňujú úlomky hornín a tak nastáva opadávanie. Vplyvom zemskej príťažlivosti sa kotúľajú úlomky nadol a ukladajú sa v kužeľových útvaroch - triedia sa podľa veľkosti. Formy zemského povrchu, vytvorené náhlym zosúvaním hornín v dôsledku porušenia rovnováhy na svahu sa nazývajú zosuvy. Príčinou sú dlhé zrážky, pramene, nevhodné stavebné zásahy. Pohybujúce sa masy snehu, ľadu a niekedy aj hornín sa nazývajú lavíny. Sú rýchle a nebezpečné svahové procesy.

Celková tvárnosť Zeme sa mení tak pomaly, že človek počas svojho života, ba ani celé generácie nestačia tieto zmeny zaznamenať. Nepozorujeme, že vrchy rastú, kontinenty sa pohybujú po obvode zemegule, ani že povrchové vrstvy Zeme ustavične miznú. Niektoré miestne zmeny sú naopak také prudké a krátkodobé, že ich vnímame ako prírodné katastrofy – či sú to výbuchy sopiek, zemetrasenia alebo rútiace sa skaly. Všetky tieto zmeny, či už pomalé, alebo rýchle, prebiehajú nepretržite a menia tvár Zeme. Pôvodcami týchto zmien sú tri energetické zdroje – Slnko, zemské vnútro a gravitácia. Slnečná energia je zdrojom takzvaných vonkajších zemských síl, ktoré majú tendenciu zemský povrch ustavične zarovnávať. Znižujú nielen pohoria, ale celý zemský povrch, a vypĺňajú všetky zníženiny materiálom zneseným z vyšších miest. To všetko spôsobuje zvetrávanie hornín, vznik zvetranín, ich transport a usádzanie na inom mieste. Usadzovanie hornín sa volá sedimentácia.

Zemská príťažlivosť siaha až do najhornejších vrstiev atmosféry a smeruje vždy do stredu Zeme. Spôsobuje, že dážď padá smerom dolu, voda tečie z kopca, ba aj vymrštená láva sa vráti na zem. Celkom špecificky pôsobia na zemský povrch živé organizmy. Je tu predovšetkým obrovská rastlinná ríša, ktorá pokrýva zemský povrch a chráni ho pred eróziou a denudáciou.
Zemský povrch je teda miestom, kde sa všetky tieto sily stretávajú v nekonečnom zápase. Výsledkom ich pôsobenia sú aj niektoré výnimočné, pozoruhodné prírodné výtvory, ktoré označujeme ako divy sveta. No najväčším divom sveta, ba celej slnečnej sústavy, je samá Zem. Krehká rovnováha kozmických zdrojov pôsobiacich na jej povrch totiž umožnila vznik a existenciu života, ktorý nám pripadá rovnako samozrejmý ako Slnko, vrchy, vietor a dážď.

 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.