Tatranská populácia za evolúcie dlhých tisícročí dosiahla ekologickú i genetickú stabilizáciu na malých priestoroch, aj keď cestou príbuzenských depresií za príbuzenského kríženia. Kamzík ( priamy predchodca kamzíka tatranského) žil kedysi v dobách ľadových na otvorených rovinách chladných európskych stepí. Keď sa začalo v Európe otepľovať, v nížinách sa začali meniť rastlinné i živočíšne spoločenstvá. Chladné stepi začali pomaly nahrádzať husté lesy. Kamzíky, svište a iné živočíchy, ktorým vyhovoval život v drsných klimatických podmienkach, začali ustupovať do vyšších polôh, ktoré si najviac zachovali charakter prírodných systémov pôvodnej vlasti. Preto najobľúbenejšími stanovišťami pre kamzíkov aj dnes zostali vysokohorské alpínske lúky. Vďaka svoje] húževnatosti a vitalite dokážu kamzíky prežívať v drsnom vysokohorskom prostredí Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Areálom ich výskytu sú oblasti nad pásmom kosodreviny. Kamzík je vysokohorská antilopa, ktorá v súčasnosti na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov. I napriek prísnej ochrane však kmeňové stavy sústavne klesajú. Tento zlom nastal už v šesťdesiatych rokoch a klesajúca tendencia pretrváva až podnes. Pred šíriacim sa pásmom lesov kamzíky vystúpili až na hrebene európskych veľhôr, ktoré vyčnievali nad zalesnenou krajinou. Tieto boli od sebe vzdialené stovky kilometrov. Takto vznikli izolované populácie kamzíkov bez výmeny genetických informácií. Vývoj vo vysokých horách prebiehal izolovane, čím vznikali nové poddruhy kamzíka. V Alpách je to Rupicapra rupicapra rupicapra. Teda poznáme dva poddruhy kamzíkov: Kamzík vrchovský tatranský ( rupicapra rupicapra tatrica) a Kamzík Alpský (rupicapra rupicapra rupicapra) Kamzík vrchovský tatranský sa na nerozoznanie podobá na kamzíka alpského. Kamzík alpský sa však na Slovensku premnožil a je lovnou zverou žijúcou na úrovni lesa. Nepohrdne ani potravou z kŕmidiel pre vysokú zver. Tatranský kamzík však na rozdiel od kamzíka alpského okrem soli neprijme nijaké prikrmovanie. Je teda zrejmé, že kontrola kamzíkov tatranských na rozdiel od kamzíkov alpských je veľmi zložitá. Na rozdiel od alpského kamzíka, ktorý sa na slovenskom území premnožil hlavne na Veľkej Fatre a Slovenskom raji, Kamzík tatranský sa vyskytuje zväčša len v okolí hornej hranici Vysokých a Nízkych Tatier. Mali by sme byť hrdí, že je to len náš, slovenský živočích, a preto by sme ho mali tam, kde sa ešte vyskytuje, lepšie chrániť.

Kamzík tatranský je vlastne divoká koza. Podrobné štúdium dokázalo, že tatranský kamzík tvorí osobitný endemický poddruh európskych kamzíkov.