Okrem spomínaných prirodzených javov by sme sa mali snažiť o elimináciu nasledovných ľudských činností, ktoré stavajú kamzíky do stavu ohrozenia:

Hlavne sa jedná o:
- výstavba a prevádzkovanie rekreačných objektov a športovo- technických zariadení
(výťahy, vleky a zjazdovky) v subalpínskej a alpínskej zóne

11
stavanie ochranných sietí na okraji glaciálnych kotlov
- pešia turistika
- lyžovanie (zjazdové, skialpinizmus, turistické)
- prelety nad územím (motorové i bezmotorové - paragliding, závesné klzáky)
- fotografovanie kamzíčej zveri
- zásobovanie horských objektov vrtuľníkmi.

Ak ste turista, ktorý sa pohybuje len po vyznačených trasách, môže sa stať, že narazíte na úplne krotkého kamzíka, ktorý absolútne nie je plachý a dá sa aj vyfotografovať. Toto sú tzv. „poľudštené kamzíky“. Ktoré si už privykli na cestovný ruch. Avšak mnohí turisti sa dopúšťajú veľkej chyby, že zídu z turistických tratí a naďabia na „divých kamzíkov“. Tie sú na rozdiel od „ľudských“ plaché a čo najmenší ruch či iné odklonenie od ich pokoja ich dokáže veľmi rozrušiť až vystresovať, pričom sa kamzíky poplašia sa často si ublížia. Častý stres má za následok uhynutie. To isté platí aj o spomínaných preletoch vrtuľníkov, ktoré kamzíky neskutočne vystrašia. Tlak predátorov je ďalším problémom. Jedná sa hlavne o rysa, vlka a orla. Vyskytuje sa, aj keď našťastie len v malej forme, aj pytliactvo. ČÍSLA A RIEŠENIA:
Stavy kamzíkov zdecimované po II. svetovej vojne sa po zriadení Tatranského národného parku podarilo stabilizovať a postupne sa ich stavy upravili na počte okolo 900 ks na slovenskej strane TANAP- u. To bolo koncom 60tych rokov. Už po roku 1980 sa začali zaznamenávať klesajúce stavy pri každoročnom sčítaní tak na slovenskej ako aj poľskej strane Tatier. V roku 1985 bola pre turistiku prakticky uzatvorená hrebeňová časť Belanských Tatier. Pri poslednom sčítaní bolo v TANAP- e zistených len 150 Ks! a v poľskom TPN iba 68 ks (november 1999). Klesajúce stavy sa zaznamenali aj v Belanských Tatrách a súčasný počet je ledva 25 % z doby najvyšších počtov. Po tohotoročnej zime je situácia ešte hrozivejšia - odborný odhad stavov hovorí o počte okolo 100 kusov v celom TANAP- e. V tomto roku sa iniciatívy chopili odborníci, ochrancovia prírody zo všetkých oblastí a založilo sa občianske združenie Na záchranu tatranského kamzíka. Ukazuje sa že doterajšie postupy sú neefektívne a pripisovanie klesajúceho stavu len turizmu je nepravdivé, čoho dôkazom sú Belanské Tatry, kde napriek masovej turistike boli stavy pomerne vysoké a po úplnej uzávere stavy klesli na spomínaných cca 25 %. 12

Druhým extrémnym názorom na dôvod klesajúcich stavov bol pohľad na tlmenie - regulovanie predátorov v TANAP- e, opäť to nie je jediný dôvod. Pravdou však zrejme je, že nedávne privysoké stavy jelenej zveri mali svoj odraz v stavoch šeliem hlavne rysa a vlka. Po redukcii stavov jelenej zveri sa záujem šeliem obrátil na kamzíčiu zver. V tomto sa však príroda vie sama regulovať a žiaden živočíšny druh nebol zdecimovaný pôsobením tlaku predátorov. Za daného stavu je najvážnejším poznanie, že sa vlastne v ochrana kamzíka tápe a nepozná sa príčina rapídneho poklesu stavov.