Čriedy im poskytujú bezpečie, lepšiu ochranu pred predátormi, teda lepšie zvládanie nepriaznivých podmienok. Veľmi dobrým príkladom je rozdiel v prerážaní stopy v hlbokom snehu jednotlivcom alebo čriedou. Aj ochrana proti nepriateľom je v čriede účinnejšia ako u osamoteného jedinca. Zloženie čried kamzíkov sa v priebehu roka niekoľkokrát mení v závislosti od biologických období.
Nebezpečenstvo ohlasuje piskľavým hvizdom, po ktorom celá črieda odbehne. Dospelé a staré samce žijú často osamotene na odľahlých a ťažko prístupných miestach. K čriedam sa pridružujú iba v čase ruje, od októbra do decembra. Vtedy sa ozývajú ťažko výrazným mékaním. Kamzíky sa živia šťavnatými horskými bylinami a trávou. V zimnom období je ich potrava chudobnejšia, sú nútené vyhrabávať ju spod snehu, hľadať na hrebienkoch, kde je sfúkaný sneh, alebo pod skalnatými stenami. V núdzi zostupujú do nižších polôh, kde ohrýzajú mladé výhonky kosodreviny a jarabiny. Nikdy však nezostupujú pod hornú hranicu lesa. (najviac sa zdržiavajú na trávnatých lúkach vo výškach okolo 2000 m.n.m, teda v alpínskom stupni) Tieto zvieratá totiž bez problémov prekonávajú veľmi ťažký terén. ( podľa Welzenbacha je to až III stupeň horolezeckej obtiažnosti) Nohy kamzíkov sú špeciálne prispôsobené lezeniu a skákaniu, ako aj pohybu na hladkých a šikmých stupňoch alebo platniach. Sú pevné a mocné. Zaujímavú stavbu majú ratice, ktorých vnútorná plocha je mäkkej elastickej kostnej hmoty, kým okraj lemuje tvrdá vystúpená hrana. Pri zostupoch zveri po prudkom svahu, alebo zamrznutom snehu sa zasa dobre uplatňujú paratice.
Zvláštnosťou tráviacej sústavy tejto zveri sú bezoárové guľky v ich žalúdkoch. Tieto guľaté, kameňu podobné útvary sa tvoria z nestráviteľných častí potravy. Svoje miesto zaujali oddávna v poverčivom liečiteľstve vo vedomí vynikajúceho všelieku, načo veľa kamzíkov doplatilo životom. Pritom ide len o vápennými soľami zlepené chlpy a rastlinné vlákna.  ROZLIŠOVANIE PODĽA VEKOVÝCH KATEGÓRIÍ:
 Kamzíčie mláďa (kamzíča) – nedospelý jedinec kamzíka do doby jedného roka po narodení.  Dvojročný nedospelý jedinec – háčikár – pomenovanie „háčikár“ vzniklo z toho, že v druhom roku života prirastá kamzíkom najväčšia časť rožka (75-105 mm). Vytvára sa typický háčik.  Dospelý jedinec – kamzík sa vo voľnej prírode dožije maximálne 20 rokov.  POHLAVNÝ DIMORFIZMUS:
Vonkajšie rozdiely medzi dospelým kamzíkom a kamzicou sú málo výrazné, pretože rožky na hlave má kamzík aj kamzica.