Líška obyčajná (Vulpes vulpes)
Líšku pozná skoro každý. Aspoň z rozprávok a bájok, v ktorých vždy hrá úlohu prešibanej a falošnej bytosti. V prírode ju však videl málokto, pretože je plachá a človeku sa vyhýba. A ona žije skutočne na mnohých miestach, aj tam, kde by sme to nikdy nepredpokladali. Hoci aj v mestách. Líšky sprevádza povesť zlodejky hydiny. Dáku kuru síce naozaj občas uchmatne, ale prehliadky žalúdkov ulovených líšok hovoria o ich jedálnom lístku čosi iné. Na prvom mieste obsahujú zvyšky hrabošov a myší, potom žiab, slimákov a hmyzu. Len výnimočne sa nájdu stopy po králikovi, bažantovi, alebo jarabici. V určitých obdobiach žerie líška aj rastlinnú potravu. A ak má možnosť, priživí sa aj na mrcinách, najmä v zime, keď je o potravu núdza. Líšky v mestách navštevujú často smetiská a pochytajú aj dosť potkanov. Od konca decembra do februára sa líšky pária. Včasne zjari porodí samica v nore, ktorú predtým do mäkučka vystelie vlastnými povytŕhanými chlpmi, obyčajne štyri mláďatá. Líšťatá sú asi dvanásť dní slepé, a vtedy sa matka od nich nevzdiali. O prísun potravy sa stará lišiak. Až po mesiaci začnú líšťatá vyliezať z nory. Vtedy už obaja rodičia ledva stačia donášať potravu pre všetkých hladošov. Mladé líšky sú už v šiestom mesiaci také veľké ako dospelé a v zime dospievajú aj pohlavne. Na líšky sa poľuje predovšetkým pre ich veľmi vyhľadávanú kožušinu. Okrem normálne zafarbených líšok sa vyskytujú aj rôzne farebné odchýlky – mutácie – a práve tieto sú veľmi cenné a vyhľadávané. Je to napríklad ´´ krížová ´´ líška (červená s čiernym pruhom cez lopatky) alebo najhľadanejšia strieborná líška (leskločierna s bielymi hrotmi pásikov). Keďže sa strieborné líšky vyskytujú v prírode iba veľmi vzácne, chovajú sa na farmách.
