Hansenova choroba známa tiež ako Lepra či malomocenstvo sa prevažne vyskytuje už len v oblastiach Afriky, Ázie a južnej Ameriky. Do Európy sa dostala počas križiackych výprav. Lepra je jednou z prvých chorôb človeka, ktorých pôvodca bol objavený. Už v roku 1873 popísal Nór Dr. Gerhard H. Armauer Hansen Mycobacterium leprae v kožnom tkanive chorého. Tragickým na lepre bolo, že postihnutí zriedka zomierali, avšak boli čoraz viac zmrzačení a znetvorení. Napriek rozsiahlej izolácii bolo o postihnutých postarané, a boli prichýlení. Cirkev v stredoveku stanovila prísne pravidlá správania pri zaobchádzaní s chorými na lepru.
Malomocní dostali špeciálny odev s kapucňou, rukavice a hrkálku, aby na seba upozorňovali, pretože aj oslovovanie zdravých ľudí bolo pre nich zakázané. Chorí boli ďalej izolovaní v domoch malomocenstva mimo miest.

V súčasnosti touto chorobou trpí okolo 1,2 milióna ľudí. Hansenova choroba chronicky postihuje kožu, podkožné vrstvy, nervové bunky. Pôvodca choroby Mycobactérium leprae žije vo vnútri buniek človeka. Hansenova choroba má na svedomí každý rok vyše 700 000 nových prípadov. Napadnutím nervových buniek je obmedzený hmat, vznikajú popáleniny, lézie a vredy na koži a končatinách, pri neliečení môže dôjsť k oslepnutiu. Vo veľmi vážnych prípadoch sa môžu bacily nachádzať aj v lymfatických uzlinách, semenníkoch, slezine, pečeni a kostnej dreni. Keďže ide o infekčné ochorenie, prenáša sa z človeka na človeka sekrétmi z nosohltana a kožných defektov. Prenos sa uskutočňuje dlhotrvajúcim priamym stykom s chorým. Nie je vylúčený ani prenos zo zviera, napr. pásovec, opica mangabej, zajace, myši. Lepra nie je dedičné ochorenie a deti narodené matkám s touto chorobou sa rodia zdravé.

Rozlišujeme 2 typy lepry:

•Lepromatózny typ – postihuje ľudí s oslabenou bunkovou imunitou. Tento typ je agresívnejší( U dospelých mužov je bežnejší lepromatózny typ v porovnaní s výskytom u žien, ale u tých je zase sklon k neskoršiemu objaveniu príznakov, čo zvyšuje riziko deformácii. )

•Tuberkuloidný typ.(prevladajúci u detí).
Inkubačná doba je niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. V súčasnosti je liečiteľná kombináciou liekov Dapson, Clofazamid a Rifampicin. Liečba trvá najmenej 2 roky, pretože sú časté recidívy. Neliečená choroba sa po 10-20 rokoch končí smrťou