Zakončenie hlúbika; a - tupý, b - zaoblený, c - zahrotený, d-zhrubnutý do hľuzy s voľnou pošvou, e - zhrubnutý do hľuzy s prirastenou pošvou, f predĺžený do koreňa, g - s povrazcovitými výrastkami, h - vyrastajúci zo sklerócia, i - zhrubnutý do hľuzy s bradavkami, j - terčovitý
Mimoriadne dôležitým systematickým znakom môže byt zakončenie hlúbika na báze (pozri obr. 11). Tu býva tupo zakončený, zaoblený, kužeľovite zahrotený zhrubnutý na hľuzu, predĺžený do koreňa, s povrazcovitými výrastkami alebo vyrastajúci zo sklerócia. (Sklerócium = hľúzkovitý útvar, ktorý je vyplnený rezervnými výživnými látkami.)
Ďalej si na hlúbiku všímame jeho povrch a pozorujeme, či je hladký, vráskavý, jamkatý, ryhovaný, vláknitý, rebernatý alebo sieťkovaný, holý, zamatový, oinovatený, páperistý, vločkatý, otrubnatý alebo šupinatý, slizký, sliznatý, lepkavý alebo suchý, matný alebo lesklý. Nemenej dôležité je aj sfarbenie hlúbika, ktorý môže byť i jednofarebný, ale zvyčajne je v rôznych častiach odlišne sfarbený v bohatej farebnej škále, podobne ako klobúk. Po otlačení sa farba na hlúbiku niektorých druhov nápadne mení. Vnútri býva hlúbik plný, dutý alebo rúrkovitý, konzistencia jeho dužiny môže byť tvrdá, mäkká, drobivá, vodnatá, kožovitá, pružná, chrupkovitá, vláknitá, vatovitá a pod.

O morfológii a anatómii húb V. - Velum

Na klobúku a na hlúbiku zostávajú často zvyšky vela (plachtičky). Niektoré druhy majú velum vyvinuté veľmi nápadne, na iných ho môžeme často sotva spozorovať. Rozoznávame dvoje velum: velum generale (celková plachtička) a velum partiale (čiastočná plachtička). Celková plachtička (ak je dostatočne vyvinutá) obaľuje celú mladú plodnicu, postupným rastom sa roztrháva a zanecháva zvyčajne na klobúku a na báze hlúbika zvyšky, ktoré bývajú často veľmi dôležitým systematickým znakom. Zvlášť nápadne je vyvinutá celková plachtička pri rodoch muchotrávka - Amanita a pošvovec - Volvariella, ktorej zvyšky na báze hlúbika nazývame pošvou. Čiastočná plachtička zakrýva mladé rúrky alebo lupene a spája okraj klobúka s hlúbikom spravidla v hornej tretine jeho výšky. Rastom sa čiastočná plachtička trhá. Na okraji klobúka necháva zvyšky v podobe útržkov a na hlúbiku v podobe prsteňa. Tieto zvyšky sú buď dosť trvanlivé, alebo často veľmi rýchlo zmiznú bez stopy. Čiastočná plachtička je dobre vyvinutá napr. na muchotrávkach, pečiarkach, bedliach alebo na niektorých druhoch masliakov. Väčšina muchotrávok má veľmi dobre vyvinuté obidva druhy plachtičiek. Konzistencia vela je pri rôznych rodoch a druhoch rozličná. Niekedy je hrubo, inokedy tenko blanitá, vatovitá, pavučinovitá a pod.

O morfológii a anatómii húb VI. - Výtrusný prach

Okrem morfologických znakov plodníc, o ktorých sme už písali, dobre nám poslúži na určovanie húb farba výtrusného prachu.