Je to jeden z najvýznamnejších systematických znakov, ktorý môžeme pozorovať ešte voľným okom. Výtrusný prach získavame z dobre vyvinutých plodníc. V mladých plodniciach ešte nie je zrelý a zo starých už zväčša vypadal. Ak chceme z plodnice získať výtrusný prach, odrežeme hlúbik pri rúrkach alebo pri lupeňoch a takto pripravený klobúk položíme zo strany rúrok alebo lupeňov na čistý biely papier. Nikdy nepoužívajme papier s farebným odtieňom ! Položený klobúk môžeme prikryť na papieri nádobou, aby nám prípadný prievan výtrusy spod klobúka neodvial. Po niekoľkých hodinách (zvyčajne cez noc) sa nám na papieri objaví vrstva výtrusného prachu s charakteristickým sfarbením príslušného rodu. Daktoré rody majú viac odlišných farebných odtieňov. Ak sme našli iba niekoľko plodníc z toho istého druhu a chceme ich neporušené vysušit a uložiť do herbára, postupujeme pri získavaní výtrusného prachu takto: Do tvrdej lepenky (alebo ešte lepšie do preglejky) vyrežeme otvor pre hlúbik a tak isto aj do bieleho papiera, na ktorý chceme dostať výtrusný prach. Potom položíme na lepenku (preglejku) biely papier tak, aby sa obidvoma otvormi dal prestrčiť hlúbik plodnice. Ak je hlúbik na báze zhrubnutý, vyrežeme do lepenky (preglejky) drážku, ktorou sa dá hlúbik tenšou časťou prestrčiť do vyrezaného otvoru. Stačí, ak biely papier iba nastrihneme (pozri obr. 12). Lepenka (preglejka) musí byť taká veľká, aby sa opierala o okraj nádoby, ktorú pri práci použijeme. Keď máme všetko pripravené, vložíme hlúbik do otvoru, hymenofor priľahne na biely papier a lepenku (preglejku) položíme na okraj nádoby, ktorá musí byt hlbšia než dĺžka hlúbika. Takto dostaneme výtrusný prach bez toho, že by sme poškodili plodnicu. Odporúčame urobiť si dopredu väčšie množstvo opísanej pomôcky v rozličných rozmeroch, aby sme ju mali vždy poruke, ak budeme chcieť získať výtrusný prach z nepoškodených plodníc. Výtrusný prach musíme získať v dostatočnej vrstve, aby sme mohli presne určiť jeho farbu. Taktiež je potrebné, aby sme farbu prachu určili a poznačili hneď po vypadaní, lebo vysychaním sa často mení odtieň sfarbenia. Preto sa pri opisoch húb vždy uvádza iba farba čerstvo vypadaného výtrusného prachu. Farba výtrusov pod mikroskopom (v prechádzajúcom svetle) nemusí vždy súhlasiť s farbou výtrusného prachu (v odrazenom svetle). Výtrusy sú spravidla vždy bledšie ako výtrusný prach. Farba výtrusného prachu je buď biela, alebo v rozličných odtieňoch krémovej, žltej, okrovej, mäsovoružovej, olivovej, hnedej, purpurovohnedej až čiernej farby.





O živote húb

Huby sú organizmy.