Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Huby
Dátum pridania: | 20.06.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Newmi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 931 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 18m 50s |
Pomalé čítanie: | 28m 15s |
ktoré sa od zelených rastlín líšia nielen zovňajškom, ale aj chemickým zložením a svojím vývinom. Tvoria rozsiahlu skupinu organizmov a mikroorganizmov, ktoré sú klasifikované do samostatnej ríše, lebo nepatria ani medzi rastliny, ani medzi živočíchy. Zelené rastliny môžu pomocou chlorofylu (listová zeleň) za súčinnosti slnečného svetla utvárať z neústrojných látok látok ústrojné, potrebné na stavbu svojho tela. Na výživu im stačí zväčša iba pôda, svetlo, teplo, vzduch a voda. Rásť môžu kdekoľvek. Huby nemajú chlorofyl, a preto nemôžu žiť z nerastných látok. Pre svoj život potrebujú ústrojné látky, ktoré utvorili rastliny alebo živočíchy. Preto huby nachádzame najmä v lesoch, kde je veľké množstvo hnijúcich organických látok, ktoré im poskytujú výživu. Najvýznamnejšia činnosť húb v prírode spočíva v tom, že rozkladajú organické hmoty a vracajú opäť do ovzdušia uhlík v podobe CO2, ktorý môžu zelené rastliny prijímať a tvoriť z neho svoje telá. Podľa spôsobu života rozdeľujeme huby na saprofytické a parazitické. Väčšina húb žije saprofytickým spôsobom, čo znamená, že čerpajú výživu najčastejšie z mŕtvych častí rastlín (lesný humus, odumreté drevo, lístie a pod.). Niektoré huby zasa žijú parazitickým spôsobom a cudzopasia na živom tele rastlín a živočíchov. Ďalej rozoznávame podľa spôsobu života ešte saproparazitické huby, ktoré spočiatku žijú ako saprofyty na odumretých častiach stromu a neskôr, keď sa postupne rozrastajú, ich mycélium prechádza aj do živých častí stromu a začínajú cudzopasiť. Takto postihnutý strom za istý čas úplne zničia. Veľké množstvo saprofytických húb sa svojím životom viaže na určité druhy zelených rastlín. Toto spolunažívanie húb s vyššími rastlinami nazývame mykorízou. Jemné mycéliové vlákna mykoritických húb opletajú tenké korienky stromov, alebo do nich vnikajú a odoberajú im určité látky potrebné pre svoj vlastný život bez toho, že by to ich stromovým partnerom viditeľne škodilo. Naopak, mycélium takýchto húb dodáva stromom ako protihodnotu látky, ktoré sú užitočné pre ich vlastný život. Ako vidíme, spolunažívanie húb s korienkami stromov je obojstranne prospešné. Najlepší príklad mykorízy nám poskytujú rozličné druhy hríbovitých húb. Niektoré masliaky rastú iba pod smrekovcami, iné zasa pod borovicami a sú aj také, ktoré si vyberajú iba niektoré druhy borovíc. Väčšina kozákov sa mykorízou viaže na listnaté stromy (osika/kozák osikový, breza/kozák brezový, topoľ biely/kozák topoľový, hrab/ozák hrabový), ale niektoré tvoria mykorízu aj s ihličnatými stromami (borovica sosna/kozák sosnový, smrek/kozák smrekový).