Interrupcie. Táto téma je v dnešnom svete veľmi populárnou a často sa s ňou stretávame v rôznych diskusiách. Pre mnohých ľudí predstavujú potraty etický problém, niektorí ľudia ich vnímajú ako vraždu, zatiaľ čo ostatný považujú prerušenie tehotenstva za prejav slobody jednotlivca a práva žien. V niektorých krajinách sú interrupcie odjakživa zakázané a ich praktizovanie je trestné, naopak v iných sú do určitého okamihu legálne. Problematika interrupcií sa dotýka najhlbšieho presvedčenia človeka a jednej z najzákladnejších častí ľudských práv a to práva na život. Preto sa teda nemôžeme čudovať, že ani neexistuje jednotný názor na túto problematiku, ku ktorému by sa hlásili všetky náboženstvá, krajiny a organizácie. Táto otázka zaujala už množstvo ľudí, no na to, aby sme si všetci mohli utvoriť jasný názor, by sme mali o interrupciách a hlavne základných otázkach, ktoré rozdelili celý svet na dva tábory, vedieť viac.


Interrupcia- pojem, ktorý poznáme aj ako umelé prerušenie tehotenstva alebo ťarchavosti, ukončenie tehotnosti, umelý potrat alebo abort. Z medicínskeho hľadiska je to prerušenie ťarchavosti chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť mimomaternicového života, doporučuje, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.

Rozlišujeme viacero typov interrupcií:
1.Legálne
a)Miniinterrupcia je to tzv. podtlaková metóda, ktorá má podľa výskumov pre ženu po fyziologickej stránke menej škodlivé následky. U žien, ktoré ešte nerodili sa vykonáva do 45. dňa od poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili do 55. dňa. Laicky povedané je to vysávanie maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj ( vacuum exhauscia), ktorý vysaje embryo do nádoby.
b)Kyretáž sa nazýva aj výškrab dutiny maternice. Vykonáva sa od 8. do 12. Týždňa v celkovej anestéze. Tento zákrok je veľmi riskantný keďže sa vykonáva naslepo iba pomocou hmatu.
c)Potratová tabletka ide o užitie tabletky, ktorá zablokuje účinok hormónov potrebných na udržanie tehotenstva. Táto metóda sa vykonáva do 9. týždňa a je oveľa šetrnejšie než ostatné spôsoby. Využívajú ju napríklad v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.
2.Nelegálne
a)Kriminálny potrat je potrat, ktorý si vyvolá žena sama alebo ho vykoná iná neskúsená osoba, príp. lekár bez zákonného oprávnenia. Vykonávateľ aj žena sa dopúšťajú trestného činu.
Interrupcie a história:

Umelé prerušenie tehotenstva ako také je jav vyskytujúci sa od nepamäti. V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvom[3] a preto sa ženy – matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál Od roku 1850 pred Kr. máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Dokonca už Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické. V zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva.

História:

Postoje cirkvi:
Prístup cirkvi k interrupciám sa sprísnil hlavne v posledných storočiach aj keď prerušenie tehotenstva sa za hriech považovalo vždy, rozdielne boli len tresty. Tomáš Akvinský (13.storočie) zastával teóriu oduševnenia, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka.. V roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia plodu pri počatí.

Nástup liberalizmu( slobodomyslenia ):
K prvým obhajcom a obhajkyniam kontroly pôrodnosti patril Ezra Heywood, ktorý v 70. rokoch 19. storočia tvrdil, že „prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom je právo neoddeliteľné od inteligentnej existencie ženy. V Sovietskom zväze bolo povoleniu prerušenia tehotnosti dôsledkom jednak snahy ženského hnutia a jednak a účelom o zapojenie žien do priemyselnej výroby. Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. Česko- Slovensko začalo s legalizáciou interrupcií v roku 1957, kedy povoľovalo interrupciu zo zdravotných a iných závažných dôvodov, ale len so súhlasom špeciálnej komisie. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta.
Objavením a rozšírením hormonálnej antikoncepčnej tabletky a iných foriem antikoncepcie sa interrupcia prestala považovať za metódu plánovania rodičovstva a ostáva skôr len „núdzovým riešením“.

V súvislosti s umelými prerušeniami tehotenstiev a s názormi na nich sa nám vynára viacero otázok:
1.Otázka počiatku ľudského života
Problematickosť interrupcií spočíva aj v tom, že nie je jasné, kedy v priebehu svojho vývoja začína byť človek človekom. Najčastejšie sú spomínané tieto kritériá:
•vedomie - podľa niektorých názorov sa človek stáva človekom až s rozvojom individuálneho vedomia
•schopnosť vnímať - Ide vlastne o obrátenú aplikáciu základného kritéria ľudskej smrti (žiadna mozgová aktivita).
•počatie - podľa ďalšieho postoja je ľudský plod človekom od počatia. Jedným z argumentov je fakt, že genetický kód oplodnenej bunky sa odlišuje od genetických kódov oboch rodičov; bunka nie je súčasťou tela ženy. Genetický kód oplodnenej bunky je navyše nepochybne genetickým kódom človeka.
2.Otázka práva na život a jeho ochrana od počatia
Konzervatívny názor vychádza z toho, že život človeka začína splynutím oboch pohlavných buniek - vajíčka a spermie - a od počiatku má morálny status človeka a teda právo na ochranu života. Rozhodovanie ženy je možné pred pohlavným stykom, v prípade otehotnenia už musí rešpektovať vzniknutý život
3.Otázka osobnej slobody ženy
Rozhodovanie o pokračovaní tehotenstva je pre ženu neoddeliteľne späté s jej osobnou slobodou a súkromím. Jedným z argumentov je tvrdenie, že štát nemá právo zasahovať do súkromia ženy a rozhodnutie musí byť ponechané na ňu.
4.Otázka práv otcov
Súčasná legislatíva nastoľuje etické otázky aj vzhľadom na nerovnoprávne postavenie oboch rodičov pri rozhodovaní o pokračovaní života ich potomka, keďže otcovi sú v tejto veci odňaté všetky práva, keďže žena môže ísť na potrat aj bez vedomia otca dieťaťa a dokonca aj proti jeho vôli. Muž nemá žiadny prostriedok akoby mohol zabrániť potratu, keď chce, aby sa jeho dieťa narodilo.