Pod parazitmi sa rozumejú cudzopasníky, ktoré žijú úplne alebo čiastočne na úkor hostiteľa. Sú to predovšetkým zvieracie cudzopasníky ako protozoá (prvoky), črevné parazity a článkonožce. Tieto parazity môžu vyvolať celú radu infekčných ochorení - maláriu, toxoplazmózu alebo Chagasovu chorobu.
Grécke slovo parasitos znamená uhor alebo cudzopasník. Označuje teda organizmus, ktorý žije na úkor svojho hostiteľa. Pritom sa môže zdržiavať nielen na (ektoparazit), ale aj v organizme (endoparazit) svojho hostiteľa. Živí sa telovou hmotou, telovými šťavami alebo obsahom čriev svojho hostiteľa. Možno rozlíšiť rôzne stupne parazitizmu:
•obligátne parazity – úplné parazity
•fakultatívne parazity – čiastočné parazity

Pod úplnými parazitmi rozumieme živé tvory, ktoré majú stále cudzopasný spôsob života. Čiastočné parazity sú cudzopasníkmi len za určitých podmienok. Okrem toho možno rozlišovať podľa trvania cudzopasného spôsobu života:
•stacionárne parazity – trvalé parazity
•temporálne parazity – dočasné parazity

Všetky tvory, žijúce ako cudzopasníky, označované ako parazity, či už sa jedná o zvieratá, baktérie alebo plesne.
Niektoré parazity napádajú len určitého hostiteľa (hlavný hostiteľ), pretože sú jeho organizmu úzko prispôsobené, iné napádajú výnimočne aj iný druh (vedľajší hostiteľ). Životný cyklus parazita sa môže odohrať iba v jednom hostiteľovi, alebo vyžaduje zmenu hostiteľa. Pritom sa ďalej rozlišujú medzihostitelia, ktorí obsahujú nezrelé štádiá parazita, a konečný hostiteľ, v ktorom sa pohlavne zrelé parazity rozmnožujú.

Medzihostitelia alebo hromadní hostitelia zohrávajú pri šírení veľkú úlohu. Sú prenášačmi cudzopasníka. Vývoj nezrelých štádií sa v nich ale neuskutočňuje. Parazity sú síce rozšírené na celom svete, avšak v tropických a subtropických klimatických zónach je väčší počet a druhová rozmanitosť napr. ako medzihostiteľ slúžiaceho hmyzu. Chudoba a nedostatočná hygiena podporujú šírenie parazitov.

Človek môže byť hostiteľom viac ako 100 rôznych druhov parazitov, počnúc mikroskopickými vírusmi, baktériami, kvasinkami či plesňami až po pásomnicu, ktorá môže narásť viac ako 1 meter. Na rozdiel od všeobecných predstáv, parazity nie sú viazané iba na hrubé črevo, ale môžu sa nájsť aj v iných častiach tela – v pľúcach, pečeni, vo svaloch a zhyboch, nosohltane, mozgu, krvi, koži, ba dokonca i v očiach. Dostať sa do styku s parazitmi je veľmi jednoduché. Kontaminovaná voda, nedovarené mäso či ryby, nedôsledne umyté ovocie a zelenina sú len niektoré zo všeobecných zdrojov infekcie. Prenos z domácich miláčikov alebo iných infikovaných osôb je tiež celkom bežný. Nadbytočné užívanie antibiotík ďalej prispieva k tomuto problému, pretože pôsobí na normálnu črevnú flóru a znižuje odolnosť organizmu.

Pásomnica bezbranná

Pásomnice sú parazity, ktoré žijú v čreve a v niektorých prípadoch môžu byť dlhé niekoľko metrov. Patria do skupiny ploskavcov. Svojou hlavičkou (scolex) sa prichytávajú na stene čreva. Nato majú na sebe prísavky, prísavné štrbiny alebo háčiky. Na hlavičku sa pripájajú telové segmenty, ktoré sa nazývajú proglotidy. Proglotidy obsahujú samčie a samičie pohlavné žľazy. Po oplodnení samčie pohlavné žľazy odumierajú.

Vajíčka dozrievajú v maternici parazita, ktorý môže byť silne rozvetvený. Proglotidy, ktoré obsahujú zrelé vajíčka, sa oddelia od zvyšného čreva a vylučujú sa z tela von. Po prijatí do tela sa v čreve liahnu z vajíčiek larvy (onkosféry). Prevŕtajú stenu čreva a krvným obehom sa v tele roznesú. V cieľovom orgáne sa usadia a vytvoria tam vajíčko.