Adaptácia

Potrava
Pretože prísť k potrave v tak obtiažnych podmienkach môže byť zriedkavé, podmorské organizmy si musia vedieť uchovať toľko energie ako je možné. Udržiavanie pomalého metabolizmu pomáha šetriť energiu pre vývin, prežitie a reprodukciu. Hlbinné ryby potrebujú získať plný úžitok z každej koristi, ktorú môžu stretnúť, preto majú často široké ústa, čeľuste a zuby a vysoko rozšíriteľný žalú­dok, takže dokážu spracovať veľké koristi alebo zdochliny. Niektoré druhy dokážu rozšíriť svoj ža­lúdok až na trojnásobok svojej pôvodnej veľkosti.

Oči
Oči sú často malé. Ušetria tak ďalšiu energiu. Oči na koristi často pomáhajú predátorom rozpoznať korisť, čiže menšie oči môžu pomôcť ujsť pred predátorovou pozornosťou. V úplnej tme menšie oči môžu byť stále schopné zachytiť bioluminiscenciu (vyžarovanie viditeľného svetla živými organiz­mami) kvôli vyššiemu kontrastu a detekcii svetla v zeleno-modrom spektre.

Tlak
Uvažujúc o množstve vody v najhlbších miestach oceánu, niet pochýb, že tlak je jeden z najdôleži­tejších enviromentálnych faktorov ovplyvňujúcich život hlbokých vodách. Tlak narastá každých 10 metrov o 1 atmosféru (101 325Pa). Tlak sa od 700 do viac než 10 000 metrov hĺbky pohybuje v roz­pätí od 20 do 1000 atmosfér, takže priemerný tlak je 200-600 atmosfér. Pokroky v hlbokomorskej technológií umožňujú vedcom zbierať vzorky organizmov pod vysokým tlakom. Bez tejto technoló­gie by organizmy zomreli krátko po vytiahnutí nad hladinu v dôsledku absencie tlaku, čo by zapríči­nilo rozpínanie ich orgánov následne ich explóziu. Vďaka týmto vzorkám teraz vieme, že hlbinné organizmy sa prispôsobili tlaku vývojom ich tiel bez zbytočných priehlbín. Mäso a kosti sú mäkké a jemné, čo im tiež pomáha vyrovnať sa s tlakom.

Živočíchy

Chaiodus solani

Táto ryba je jedným zo živočíchov s najviac pokrúteným tvarom tela obývajúcich hlboké vody. Niektoré z nich sú čierne so žiariacimi orgánmi. Niektoré ryby nemajú žiaden pigment. Majú však rozšírené oči, pravdepodobne na získanie toľko svetla koľko je možné v miestach, kde je málo svet­lo alebo tam nie je vôbec. Ich žiariace orgány produkujú svetlo, ktoré sa nazýva bioluminiscencia, využívajúc pri tom chemické procesy. Majú taktiež kĺbovú lebku, ktorú môžu otáčať smerom doho­ra, aby tak boli schopné zjesť aj veľkú korisť.

Anoplogaster cornuta

Hrozivo vyzerajúca ryba obývajúca hlboké oceány. Hoci môže vyzerať ako príšera, dorastá do veľ­kosti iba okolo 15 centimetrov.  Má krátke tela a veľkú hlavu. Farba dospelých jedincov je tmavo hnedá až čierna. Mladé ryby vyzerajú absolútne odlišne. Sú bledo šedé s dlhými ostňami na hlave. Tento druh žije v extrémnych hĺbkach, až 5 kilometrov. Tlak v takýchto hĺbkach je veľmi silný a teplota vody až mrazivá. Potrava v týchto vodách je obmedzená, takže jedia všetko ,čo nájdu. Väč­šina ich potravy len spadla k nim z menších hĺbok. Tento druh sa vyskytuje po celom svete v mier­nych a tropických oceánskych regiónoch zahrňujúc vody pri pobreží Austrálie.

Grammatostomias flagellibarba

Čertotvará ryba, ktorá je krutým predátorom napriek svojmu malému vzrastu. Dorastá do dĺžky 15-20 centimetrov. Má veľkú hlavu a ústa vybavené mnohými ostrými zubami. K sánke má pripevnené niečo ako dlhé fúz, ktorý má na konci svetelný orgán. Tento orgán využívajú ako návnadu vypí­naním a zapínaním ho a mávaním ním. Keď sa nič netušiaca ryba dostane príliš blízko, je lapená do silných čeľustí. Tieto živočíchy majú svetelné orgány aj po bokoch tela. Môžu byť použité ako sig­nál pre ostatných jedincov počas párenia. Tento druh žije v oceánoch v hĺbke okolo 1500 metrov v tropických regiónoch po celom svete.

Melanocetus johnsoni 

Groteskne vyzerajúca ryba žijúca v extrémnych hĺbkach. Jej okrúhle telo sa podobá na basketbalový kôš. Má široké ústa s ostrými zubami. Napriek jej hrozivému vzhľadu dosahuje veľkosť maximálne okolo 12 centimetrov. Má dlhý fúz na konci so svetelným orgánom, ktorým sa, ako väčšina hlbin­ných rýb, snaží prilákať korisť. Zvláštnosťou tohto druhu je, že samec je menší  trochu iného vzhľadu ako samica. Samec má veľkosť asi ako ľudský prst a malé hákovité zuby, ktoré používa, aby sa pripevnil k samici. Keď sa pripevní, spojí svoju krvnú cievu so samičkinou a zvyšok svojho života strávi pripevnený k nej ako parazit, získavajúci všetky živiny z jej tela. Ak samec nie je schopný pripojiť sa, zomrie na vyhladovanie. Tento druh sa vyskytuje po celom svete v hĺbke okolo   1 kilometra.

Eurypharynx pelecanoides 

Je to pravdepodobne jeden z najbizarnejších organizmov žijúcich v hlbokých oceánoch. Jeho naj­význačnejším znakom sú široké ústa. Ústa majú voľné kĺby, takže ich môže otvoriť dostatočne na prijatie potravy oveľa väčšej ako on sám. Neštastná ryba sa potom usadí do akéhosi vaku v dolnej čeľusti, podobného ako má pelikán. Preto sa tejto rybe niekedy hovorí aj „pelikání úhor“. Žalúdok je taktiež rozpínavý, aby bol schopný prijať veľkú korisť. Telo je zakončené dlhým, bičovitým chvostom. Druhy prinesené na povrch v rybárskych sieťach mali chvosty zauzlené do niekoľkých uzlov. Dorastá do dĺžky od 60 centimetrov do takmer 2 metrov. Vyskytuje sa vo všetkých oceánoch v hĺbkach od 1 do 2 kilometrov.

Architeuthis dux

Tento kalamár je jedným z najväčších živočíchov, dorastajúci do dĺžky od 1.8 metra. Je to mäkkýš patriaci do triedy hlavonožcov. O tomto živočíchovi sa vie len veľmi málo, lebo nikdy nebol žiadny videný živý vo voľnej prírode. Všetky informácie máme len z mŕtvych tiel, ktoré boli vyplavené na pobrežie alebo zachytené v rybárskych
sieťach. Sú to mäsožravce a zjedia všetko, čo chytia. Počas Druhej svetovej vojny kolovali historky od ľudí, čo prežili potopenie ich lode a následné zožratie posádky touto chobotnicou v noci. V novinách sa objavovali reportáže o obrovských chobotniciach vynárajúcich sa z vody a sťahujúcich ľudí z ich malých lodiek. Žiadna z týchto reportáží nebola ofi­ciálne potvrdená. Tento živočích má 8 dlhých chápadiel so silnými prísavkami. Zdá sa, že tieto kalamáre sú obľúbenou potravou vorvaňa obrovského. Boli nájdené v žalúdkoch mŕtvych veľrýb a mnohé z týchto veľrýb malo jazvy po prísavkách na chápadlách.

Bathynomus giganteus

Najväčší známy člen rodiny rovnonožcov. Je to mäsožravý kôrovec, ktorý trávi čas prečisťovaním oceánskeho dna. Natrafiť na potravu v tejto extrémnej hĺbke je veľmi zriedkavé, preto sa tento kôrovec adaptoval, aby mohol prijať hocakú potravu padajúcu z menších hĺbok. Tiež sa kŕmi niektorými malými bezstavovcami nachádzajúcimi sa na dne. Dosahuje dĺžku až cez 40 centimetrov a vyzerá takmer prehistoricky. Keď sa zľakne, môže sa zrolovať do pevnej guličky, kde je chránený silnými pancierovými šupinami. Má zložené ústa, ktoré pozostávajú z mnohých častí, ktoré spolu slúžia na prepichnutie, roztrhnutie a vypitvanie živej alebo mŕtvej koristi. Žije po celom svete v hĺbke asi 600 metrov.

Vampyroteuthis infernalis

Tento kalamár vyzerá skôr ako niečo zo science fiction filmu. Má veľké plutvy a najväčšie oči spomedzi všetkých živočíchov, ktoré sú guľovitého tvaru. Je rôsolovitej konzistencie podobajúcej sa skôr medúzam než bežným kalamárom. Je to malé zviera, dorastajúce do veľkosti asi 15 centi­metrov. Telo je pokryté svetelnými orgánmi. To im dáva schopnosť „zapnúť“ alebo „vypnúť sa“. Keď jeho svetelné orgány nesvietia, je absolútne neviditeľný v tmavých vodách, kde žije. Narozdiel od ostatných kalamárov a chobotníc nemá atramentový vak. Ramená sú pokryté ostrými hrotmi, preto má názov upírska. Jeden pár chápadiel bol modifikovaný do zatiahnuteľných vláken, ktoré môžu zväčšiť veľkosť zvieraťa až dvakrát a môžu ich použiť sa lapenie koristi. Keď sa zľaknú, môžu pretiahnuť tieto ramená cez seba a vytvoriť tak obrannú sieť, ktorá pokryje ich telo. Na rôso­lovité tvory dokážu plávať veľmi rýchlo. Môžu dosiahnuť rýchlosť dvoch dĺžok ich tela za sekundu a túto rýchlosť zvýšiť v priebehu 5 sekúnd. Ak sú blízko nebezpečia, sú schopné urobiť mnohé rýchle vývrtky, aby unikli nepriateľovi. Žijú v hĺbke okolo 1 kilometra v miernych pásmach a väčši­ne tropických pásem.