Pohlavné hormóny ďalej vplývajú na cieľové tkanivá a spôsobujú ich diferenciáciu ženským či mužským smerom.
Estrogény sú hormóny, ktoré naše telo vytvára a vyžaduje pre správny rast a vývoj, sú dôležité ako pre zdravie žien, tak aj mužov. Sú nevyhnutné pre ženský reprodukčný systém, pre zdravé kosti, srdce a mozog.
Rastový hormón neovplyvňuje iba rast do výšky, ale aj vývoj vnútorných orgánov alebo duševný rozvoj. Štítna žľaza má na starosti okrem iného vývoj centrálneho nervového systému. Pre jej činnosť je dôležitý jód. V nej sa produkujú hormóny, ktoré v mladosti riadia rast a telesný vývoj a taktiež majú rozhodujúci podiel na regulácii procesov spaľovania v tele.
STH patrí medzi proteoanabolické hormóny. Je to hormón vylučovaný hypofýzou (podmozgovou žľazou). Prirodzený vzostup hladiny rastového hormónu je možné sledovať v prvých hodinách po zaspaní. Štúdie ukazujú, že zvýšenie hladiny STH nasleduje aj po tréningovej námahe a iných formách stresu. STH ovplyvňuje proces syntézy bielkovín. Pri námahe je schopný chrániť telesné bielkoviny a zvýšiť utilizáciu dodaných bielkovín, zároveň je schopný zvýšiť premenu tukov.
Je dokázané, že tréningovou námahou sa zvyšujú hladiny hormónov. Zvýšené hladiny hormónov, dobre zostavená výživa a dostatok času na regeneráciu sú zodpovedné za svalový rast ako odpoveď na tréning.
Odbúravanie sacharidov vychádza výlučne z glykogénu alebo voľnej glukózy. Hlavnú úlohu v tomto procese zohráva pečeň, ktorá je orgánom syntetizujúcim a zároveň i zásobným. Hladinu krvnej glukózy veľmi presne regulujú rôzne hormóny. Tieto hormóny zasiahnu výkonný orgán (pečeň), ktorý syntetizuje pri nadbytku sacharidov glykogén. Tak si dokáže vytvárať zásobu, z ktorej sa pri akútnom nedostatku sacharidov (energie) odvádza glukóza späť do krvi. Týmto dochádza neustále k prestavbe medzi glykogénom a voľnou glukózou. Druhou dôležitou úlohou pečene je syntéza glukózy (glukoneogenéza) najmä z produktov odbúravania bielkovín (z uhlíkového skeletu glukoplastických aminokyselín). Okrem toho sa k resyntéze glukózy využíva kyselina mliečna (ak je k dispozícii) a čiastočne aj galaktóza a fruktóza.
Aj látkovú premenu vápnika regulujú hormóny (parathormón, kalcitonín, estrogény, gestagény, androgény) a vitamín D. Tieto hormóny sprevádzajú vápnik na jeho ceste od príjmu v potrave cez vstrebávanie do krvi, transport do kosti až po jeho spätné uvoľnenie z kosti do krvi. Vyhovujúce množstvo vápnika v organizme udržujú obličky a črevo, ktorými sa vápnik vylučuje z organizmu.
Moč vzniká v obličkách a jeho množstvo tiež regulujú hormóny. Ak sa krv stáva príliš koncentrovanou, hypofýza zvýši tvorbu antidiuretického hormónu.