Srdce a obehová sústava človeka
Obehová sústava
Obehová sústava je anatomická sústava u živočíchov a človeka pozostávajúca z cievnej sústavy tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť - sústava krvných ciev a srdce - sa označuje ako srdcovocievna sústava - kardiovaskulárny systém. Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy -lymfatického systému.
Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky. Zároveň odvádza z tela produkty látkového metabolizmu. Okrem prepravnej funkcie, má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia a ochranu organizmu.
Obehovú sústavu delíme na dva okruhy: veľký krvný obeh, ktorý vedie okysličenú krv po celom tele, kde sa odkysličuje a malý, pľúcny obeh, ktorý vedie odkysličenú krv do pľúc na okysličenie. V pľúcach sa z krvi odstráni oxid uhličitý a na krvné bunky sa naviaže čerstvý kyslík.
Funkcie
Transport kyslíka živín, hormónov a minerálnych látok k bunkám; transport oxidu uhličitého a odpadových produktov metabolizmu od buniek k príslušným orgánom na vylúčenie; udržiavanie rovnováhy pH vnútorného prostredia; ochrana proti chorobám; ochrana proti vykrvácaniu tvorbou krvných zrazenín; regulácia teploty ľudského tela.
Srdce
Srdce je dutý svalový orgán je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu vďaka rytmickým sťahom.
Srdce človeka je uložené v medzipľúcí. Má tvar kužeľa, hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka je v priemere 12 cm.
Srdce cicavcov aj človeka je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti:
pravá predsieň
pravá komora
ľavá predsieň
ľavá komora
Srdcové chlopne
Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily,t.j. umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory.
V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne Sú to:
pľúcnicová - medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnou
aortálna chlopňa medzi ľavou komorou a aortou
Chlopňové chyby môžu viesť dokonca k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť chirurgické riešenie, ktoré spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne.
Svalovina srdca sa pravidelne zmršťuje – systola, a ochabuje, diastola. Tieto kontrakcie umožňujú pumpovanie krvi do malého aj veľkého obehu. Srdce teda funguje ako čerpadlo poháňané elektrinou, ktorú samo vyrába.
Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité tepny, ktoré privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do pravej predsiene.
Prívod a odvod krvi
Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5-7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, sa nahrádza krvným prevodom, čiže transfúziou.
Zaujímavosti
U normálneho človeka srdce vydá za život 2,5 miliardy rytmických sťahov. Dospelý muž má 4 - 6 litrov krvi, žena 4 - 5 litrov. Spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km.
Krvné cievy
Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na: tepny, žily, vlásočnice
Tepny sú krvné cievy, ktorými krv prúdi zo srdca smerom k cieľovým tkanivám. Vo veľkom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela a v malom obehu odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta), vychádzajúca z ľavej komory srdca.
Žily sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv do srdca. Žilami prúdi do ľavej predsiene okysličená krv z pľúc a z veľkého obehu zasa prichádza odkysličená krv do pravej predsiene. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového systému tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín.
Niektoré žily (najmä žily dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Vlásočnice zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami. Sú veľmi malé, majú žilový a tepnový úsek. Do tepnového úseku prichádza okysličená krv z tepien. Tu dôjde k odovzdaniu kyslíka tkanivám a prechodu oxidu uhličitého do krvi. Odkysličená krv pokračuje žilovým úsekom do žilového systému. V pľúcach prebieha výmena plynov, samozrejme, opačne, t.j. krv odovzdáva oxid uhličitý a následne sa okysličuje.
Krv Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad kyslík, glukózu) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napríklad oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (napríklad biele krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (napríklad aminokyseliny, tuky, hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov.
Ľudská krv je červená v rozsahu od svetločervenej, keď je okysličená, po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z hemoglobínu. Existujú populárne mylné predstavy, že odkysličená krv je modrá a že krv sa stane červenou, len keď príde do kontaktu s kyslíkom. Krv nikdy nie je modrá, ale žily sú modré, pretože svetlo je rozptyľované kožou. Charakteristika
U človeka tvorí krv 8 až 9% hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje - všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná tekutina prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky - krvnej plazmy (56%), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44%) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnútorné prostredie organizmu. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.
Zloženie
krvná plazma : krvné sérum, fibrinogén, protrombín
krvné telieska
červené krvinky (erytrocyty)
biele krvinky (leukocyty)
krvné doštičky (trombocyty)
vodného roztok - obsahuje proteíny, soli a jednoduché molekulárne látky ako napr.monosacharidy, hormóny, rozpustené plyny, živiny (cukor, lipidy a vitamíny).
Krvné skupiny
Skupina A
- Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000 - 15 000 rokmi.
- Usadením človeka z lovca na roľníka zapríčinilo, že imunitný systém musel byť oveľa výkonnejší ako predtým. Krvná skupina A sa čoskoro začala rýchlo rozširovať. Gény tejto krvnej skupiny sa dostali cez Áziu a Predný Východ až do Európy, kde je rozšírená dodnes. - - Má antigén A a protilátku B v plazme.
Skupina B
- Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie pred 15 000 - 10 000 rokmi.
- V tomto regióne vládli pre ľudí extrémne životné podmienky. Podnebie bolo drsné, zásobovanie potravinami nepravidelné a často veľmi jednostranné. Ich imunitný systém musel byť mimoriadne silný. Ešte i dnes sú ľudia s krvnou skupinou B obdivuhodne odolní voči akémukoľvek druhu prechladnutia. Krvná skupina B bola dlho typická pre ľudí z juhovýchodnej Ázie a rozsiahlych stepí Eurázie.
- Má antigén B a protilátku A.
Skupina AB
- Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1200 - 1000 rokov.
- Z hľadiska vývoja dejín sa objavila neskoro, a preto je veľmi zriedkavá. Krvná skupina AB je výsledkom nového sťahovania národov, keď sa krvná skupina A, obyvateľov východnej a strednej Európy zmiešala s krvnou skupinou B, Mongolov z Ázie. Krvná skupina AB predstavuje spojenie znakov krvnej skupina A a B. Od predkov s krvnou skupinou B zdedila skupina AB odolný imunitný systém. Okrem toho je mimoriadne dobre chránená pred ochoreniami autoimunitného systému ako napríklad reumatické choroby a alergie.
- Má antigén A aj B, protilátka nie je.
Skupina 0
- Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike.
- Má antigén 0, protilátku A aj B.
Rh faktor
Na povrchu červených krviniek má Rh antigén.
- 85% Rh pozitívny – nemajú protilátky proti Rh faktoru.
- 15% Rh negatívny – nemajú na červených krvinkách antigén Rh a nemajú protilátky v plazme.
- Protilátky sa však vytvoria, ak sa v Rh negatívna krv stretne s červenými krvinkami Rh pozitívneho človeka.
- Matka s Rh faktorom - môže byť nebezpečná pre plod Rh faktorom +.
Zaujímavosti
Zistilo sa, že citlivosť človeka na infekčné hnačkovité ochorenia je do istej miery podmienená jeho krvnou skupinou. Najcitlivejší sú ľudia s krvnou skupinou 0, naopak najodolnejší sú jedinci s krvnou skupinou AB. Medzi nimi - čo sa týka citlivosti na infekciu - sa nachádzajú krvné skupiny A a B, pričom A je o niečo odolnejšia ako B.
