Srdce a obehová sústava človeka

Obehová sústava

Obehová sústava je anatomická sústava u živočíchov a človeka pozostávajúca z cievnej sústavy tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť - sústava krvných ciev a srdce - sa označuje ako srdcovocievna sústava - kardiovaskulárny systém. Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy -lymfatického systému.
Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky. Zároveň odvádza z tela produkty látkového metabolizmu. Okrem prepravnej funkcie, má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia a ochranu organizmu.
Obehovú sústavu delíme na dva okruhy: veľký krvný obeh, ktorý vedie okysličenú krv po celom tele, kde sa odkysličuje a malý, pľúcny obeh, ktorý vedie odkysličenú krv do pľúc na okysličenie. V pľúcach sa z krvi odstráni oxid uhličitý a na krvné bunky sa naviaže čerstvý kyslík.
Funkcie
Transport kyslíka živín, hormónov a minerálnych látok k bunkám; transport oxidu uhličitého a odpadových produktov metabolizmu od buniek k príslušným orgánom na vylúčenie; udržiavanie rovnováhy pH vnútorného prostredia; ochrana proti chorobám; ochrana proti vykrvácaniu tvorbou krvných zrazenín; regulácia teploty ľudského tela.

Srdce

Srdce je dutý svalový orgán je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu vďaka rytmickým sťahom.
Srdce človeka je uložené v medzipľúcí. Má tvar kužeľa, hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka je v priemere 12 cm.
Srdce cicavcov aj človeka je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti:
pravá predsieň
pravá komora
ľavá predsieň
ľavá komora

Srdcové chlopne
Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily,t.j. umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory.
V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne Sú to:
pľúcnicová - medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnou
aortálna chlopňa medzi ľavou komorou a aortou
Chlopňové chyby môžu viesť dokonca k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť chirurgické riešenie, ktoré spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne.
Svalovina srdca sa pravidelne zmršťuje – systola, a ochabuje, diastola. Tieto kontrakcie umožňujú pumpovanie krvi do malého aj veľkého obehu. Srdce teda funguje ako čerpadlo poháňané elektrinou, ktorú samo vyrába.
Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité tepny, ktoré privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do pravej predsiene.
Prívod a odvod krvi
Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5-7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, sa nahrádza krvným prevodom, čiže transfúziou.
Zaujímavosti
U normálneho človeka srdce vydá za život 2,5 miliardy rytmických sťahov. Dospelý muž má 4 - 6 litrov krvi, žena 4 - 5 litrov. Spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km.

Krvné cievy

Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na: tepny, žily, vlásočnice
Tepny sú krvné cievy, ktorými krv prúdi zo srdca smerom k cieľovým tkanivám. Vo veľkom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela a v malom obehu odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta), vychádzajúca z ľavej komory srdca.
Žily sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv do srdca. Žilami prúdi do ľavej predsiene okysličená krv z pľúc a z veľkého obehu zasa prichádza odkysličená krv do pravej predsiene. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového systému tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín.
Niektoré žily (najmä žily dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Vlásočnice zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami. Sú veľmi malé, majú žilový a tepnový úsek. Do tepnového úseku prichádza okysličená krv z tepien. Tu dôjde k odovzdaniu kyslíka tkanivám a prechodu oxidu uhličitého do krvi. Odkysličená krv pokračuje žilovým úsekom do žilového systému. V pľúcach prebieha výmena plynov, samozrejme, opačne, t.j. krv odovzdáva oxid uhličitý a následne sa okysličuje.