referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Utorok, 3. decembra 2024
Etika a génové inžinierstvo
Dátum pridania: 27.10.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: carloss01
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 297
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 


3 Manipulácia s génmi a pokusy na ľudskom zárodku

Biológovia a lekári si uvedomujú, aký veľký je dosah skutočnosti, že génové manipulácie prechádzajú z oblasti fantázie do reality. Popri netušených terapeutických možnostiach sa v tejto skutočnosti skrýva nebezpečenstvo pre budúcnosť ľudstva. Keby sa do génovej výbavy človeka umelo zaradili nevhodné vlohy a odovzdali by sa ďalším generáciám, nie je isté, či by potom bola možná náprava. Už začiatkom priekopníckych prác s génmi sa vynorili etické obavy z rizika, že by touto činnosťou v novom genetickom materiáli mohli vzniknúť doteraz neexistujúce zhubné gény, ktoré vyvolajú zatiaľ neznáme poruchy, proti ktorým nemá súčasná populácia ochranné mechanizmy, čo by sa mohlo stať pre ľudstvo osudným.

Vážne etické a právne diskusie vyvolalo umelé vytváranie hybridných štruktúr kombináciou genetického materiálu humánneho (z človeka) a nehumánneho (zo zvieraťa) pôvodu. Tieto pokusy sa robia na génovej, molekulárnej a bunkovej úrovni. Vzhľadom na etickú závažnosť génových manipulácií sa touto otázkou zaoberá inštrukcia pre náuku viery z r. 1987, ktorá odsudzuje neterapeutické zásahy do chromozómov. V Inštrukcii sa hovorí, že manipulácie, ktorých cieľom je zámerný výber určitých vopred stanovených vlastností budúceho jedinca, sú v rozpore s osobnou dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej celistvosti a totožnosti.

Dôvodom negatívneho postoja kresťanských etikov k experimentom génového inžinierstva nie je zásadné odmietnutie podielu človeka na božskej tvorivej činnosti, ale oprávnená obava z posvätnosti daru života. Z tejto etickej zásady vyplýva odmietnutie vedeckých projektov, ktoré si stanovili za cieľ rekombinačnou technikou vytvárať také formy života, aké doteraz neexistujú. V rámci konštitúcií a encyklík pápežov Pavla VI. a Jána Pavla II. možno v súčasnosti považovať za oprávnené snahy vedeckých pracovníkov zamerané na také terapeutické zásahy do chromozómov, ktoré majú slúžiť na liečenie závažných geneticky podmienených chorôb úpravou poruchy na úrovni génov.

Medzi metódy, ktoré podľa uvedenej inštrukcie nemožno považovať za eticky oprávnené, patrí zámerné ovplyvňovanie pohlavia budúceho dieťaťa. Deje sa to výberom zárodkovej bunky podľa prítomnosti chromozómu Y. Možno si domyslieť, aké by to malo následky, keby sa takýto výber robil v širokom meradle. Podobne je to pri úvahách o komplikovaných zásahoch do ľudských chromozómov, ktorých cieľom je vytváranie „dokonalejších“ ľudských bytostí. Pri tejto metóde by sa jadrá somatických buniek mimoriadne schopného jedinca, napr. nositeľa Nobelovej ceny, transplantovali do ľudských vajíčok zbavených jadra, čím by vznikli identickí dvojníci darcu. Kresťanská etika súhlasí so všetkými zákrokmi na ľudskom zárodku, ktoré sa usilujú o liečenie jeho choroby a o jeho individuálne prežitie za predpokladu, že sa rešpektuje jeho celistvosť a nevystavuje sa neprimeranému nebezpečenstvu. Obrovský rozmach vedeckých poznatkov a technických možností dáva a ponúka súčasným vedcom a lekárom veľké možnosti, ktoré môžu predstavovať aj určité riziká. Nie všetko, čo je technicky dosiahnuteľné, je aj eticky správne. Z toho vyplynula aj aktuálna potreba definovať základné princípy medicínskej etiky a uvádzať ich do života.


Záver

Techniky génového inžinierstva sa často využívajú na konštrukciu zmiešaných (hybridných) molekúl DNA s ich následným klonovaním. Na prenos génov do živočíšnych buniek sa často využívajú živočíšne vírusy napr. opičí vírus SV40, retrovírusy a pod., u rastlín sa na včleňovanie génov využívajú plazmidy objavené v bunkách pôdnych baktérií Agrobacterium tumefaciens. Nový jedinec alebo bunka môže vzniknúť tak, že zo zárodočnej bunky je odstránené jej jadro (pôvodný genetický kód) a namiesto neho je umiestnený obsah jadra klonovaného jedinca (bunky). Pri ďalšom vývoji bunky sa tento riadi genetickým kódom vloženého jadra, čím vznikne identický organizmus. Aj keď génové manipulácie a klonovanie organizmov poskytujú množstvo nových pozitívnych alternatív využitia, táto problematika je spätá i s mnohými nevyriešenými etickými otázkami a možnosťami zneužitia.


Zoznam použitej literatúry

1. Dawkins, Richard: Sobecký gen. Praha: Mladá fronta 2003.
2. Ondok, J. P.: Bioetika, biotechnológia a biomedicína. Praha: Triton 2005
3. Sýkora, Peter: Alchýmia života. O génovom inžinierstve a evolúcii. Bratislava: Smena 1989
4. časopis Blumentál, rok 2002
5. Biológia pre gymnáziá, Genetika, Slovenské pedagogické nakladateľstvo

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.