Čelaď mrkvovité

ČEĽAĎ : MRKVOVITÉ (Daucaceae)

Mrkvovité rastliny patria medzi krytosemenné (majú peľ a vajíčko uzavreté a kryté) a dvojklíčnolistové rastliny. Sú to prevažne byliny, často mohutného vzrastu, 1, 2 ročné až vytrvalé. Stonka je priama, dutá, člámkovaná.Listy majú jednoduché, zväčša laločnaté, striedavé. Kvety sú malé, obojpohlavné, päťpočetné. Podobne ako sa jednotlivé kvety združujú do súkvetí, jednoduché súkvetia vytvárajú zložené súkvetia, v tomto prípade ide o zložený okolík, ktorý je pre mrkvovité rastliny charakteristický. Semená sa rozširujú v uzavretých plodoch. Tie sú suché a tvrdé. Nepukajú, rozpadávajú sa bez otvárania. Tieto plody mrkvovitých rastlín sa nazývajú dvojnažky. Medzi základných predstaviteľov čeľade mrkvovitých patrí koreňová zelenina, a to mrkva obyčajná, mrkva siata, petržlen kučeravý, záhradný, paštrnák siaty, zeler voňavý, buľvový (bulva zrastená z koreňa, hypokotylu a dolnej časti stonky, dužnaté listové rebrá a vňaťsa konzumujú). Ďalej sú to korenia ako kôpor voňavý, koriander siaty, fenikel obyčajný, či rasca lúčna. Medzi mrkvovitými však nájdeme i "nezničiteľné" buriny al. tzv. rumoviskové rastliny, napr. kozonohu hostcovú, bolševníka obyčajného a mnoho ďalších. Nebezpečný je bolehlav škvrnitý, má zelenú, oinovatenú a dolu škvrnitú byľ, obsahuje prudký jed koniín.

Mrkva obyčajná

Mrkva je dvojročná bylina, čo značí, že prvý rok má vyživovacie orgány a koreňom pretrvá zimu, druhý rok má vyživovacie a rozmnožovacie orgány, teda vykvitne, vydá plody a zahynie. Je štetinovo chlpatá. Má mohutný koreň s bočnými koreňmi, kt. sú uložené v ornici. Z prízemnej listovej ružice vyrastá 2. rok priama, rýhovaná, jednoduchá alebo hore rozkonárená stonka dosahujúca výšky až 90 cm. Listy sú striedavé. Zložené okolíky, zväčša štetinovo chlpaté, majú obaly pozostávajúce z perovito strihaných listeňov. Päťpočetné, spravidla pravidelné kvety sú oboj alebo jednopohlavné - samčie, s korunnými lístkami bielymi, nažltlými, alebo slabo ružovými, prostredný kvet okolíku je zvyčajne fialový. Plody sú dvojnažky, na rebrách majú háčikaté ostne. Rozpadávajú sa na 2 samostatné nažky, 4 mm dlhé. Na 1 rastline môže dozrieť až cez 1000 nažiek. Má 2 poddruhy: carota a sativus. Kultivary mrkvy majú zväčša tupo zakončené valcovité, mierne kónické al. až guľovité korene, nazývame ich karotky. Dužina je jemnejšia, intenzívnejšie sfarbená, ide o včasné druhy. Za mrkvu sa považujú neskoré druhy s dlhšími koreňmi. Obyčajne sú jasnejšej farby.

Stržeň je od kôry zreteľnejšie farebne odlišný. Mrkva má vysoký obsah vitamínu A(karotén, kt. dodáva žltooranžovú farbu), B, PP(niacín), C(kys. L–askorbová), minerálnych látok( K, Na, Ca, Mg, Pr), cukrov, bielk. Zo zdravotného hľadiska je významný lecitín a ďalšie fosfatídy. Mrkva obsahuje i pektínové látky povzbudzujúce trávenie, ako aj baktericídne, t.j. protibakteriálne látky. Jej semená obsahujú aromatický olej. Mrkva priaznivo pôsobí pri očných ochoreniach, má jemnú neutrálnu chuť. Používa sa v domácnostiach, osobitne významná je pri výžive detí. Divá mrkva rastie v svetlých lesoch, na poliach, lúkach....Kozmopolitný druh.

Kôpor voňavý

Kôpor voňavý je jednoročná bylina. Stonka je rovná, valcovitá, hladká, tmavozelená s bielymi, tenkými a pozdĺžnymi pásikmi, v hornej časti rozkonárená, vysoká vyše 60 cm. Listy sú 2 až 3 krát perovito strihané s mnohodielnymi tŕňovito končistými lístkami. Kvietky sú žlté, drobné, zlož. do veľkých okolíkov, 20 až 50 početné. Kvety sú 5početné, oboj i jednopohlavné(samčie), majú malý kalich a korunné lupienky sú zahnuté dovnútra. Plody sú okrúhle dvojnažky s 5 pozdĺž. rebrami - vnút. rebrá majú ostré hrany. Plody kôpru obsahujú éterický olej. Liečivá rastlina. Koriander siaty

Koriander je jednoročná bylina s rovnou, holou, v hornej časti rozkonárenou stonkou vysokou 0,4 - 0,7 m. Dolné listy sú jednoduché až perovito strihané, s vajcovitými, úzkymi a končistými segmentmi, striedavo usporiadané, svetlozelené. Kvety sú biele al. ružové, zložené do okolíkov a s dlhými stopkami. Obaly spravidla chýbajú. Kalich je 5 početný, koruna je zlož. z 5 nezrastených srdcovitých lupienkov, kt. sú zahnuté dovnútra. Okrajové kvety vytvárajú lúče. Kvet má 5 tyčiniek, piestik zrastený z 2 plodolistov a spodný semenník. Plod je guľovitá dvojnažka s 10 slabo vypuklými rebrami. Nerozpadáva sa. Droga obsahuje éterický olej, kt. hlavnou zložkou je alkohol linalol. Pôvodom je zo Stredomoria, pestuje sa v mnohých krajoch Európy, v Maroku, Egypte, Indii, Číne, Severnej Amerike.
Aromatické plody sa používajú najviac v lekárstve, pri výrobe likérov a ako korenie. Rasca lúčna

Stredne vysoká, lesklá, sýto zelená rastlina, ľudovo nazývaná kmín. Je dvoj, no i viac ročná bylina. V pôde je upevnená vretenovitým koreňom. Z ružice prízemných listov vyrastá priama, rýhovane hranatá, riedko rozvetvená stonka vysoká až 100cm. Riedke striedavé listy v prízemnej a dolnej časti stonky sú vajcovito predĺžené, 3 krát perovito strihané. Horné sú 2 krát perovito strihané.

Kvety sú 5početné, obojpohlavné, zostavené do zložených okolíkov, obaly chýbajú, len niekde sú nahradené 1 až 3 opadavými listeňmi. Korunné lístky sú biele, slabo ružové, niekedy slabo červené. Plodom je dvojnažka, kt. sa neskôr delí na 2 diely, 5 mm dlhé. Je to domáca rastlina v Európe, západ. a str. Ázii. Rastie na lúkach, pastvinách. Aromatické nažky obsahujú dôležité silice, sú používané v lekárstve, pri výrobe likérov, ako korenie.

Paštrnák siaty

Dvojročná bylina vysoká 30 - 100 cm. Byľ je brázditá, listy perovito strihané. Obal ani obalčeky nie sú vyvinuté. Plody sú holé, úzko krídlaté. Je to Eurázijský druh, veľmi rozšírený v nižších polohách v str. Európe, rozličných lúčnych spoločenstvách, pri cestách a priekopách. Koreňová zelenina.



Použ. literatúra:
Prehľad biológie 2(SPN, 1997), Prírodná lekáreň (Príroda,1986), Ťahák z prírodopisu (Pezolt,1994), Pestrá príroda (Mladé letá,1984), Rostliny polí a zahrad (SPN, 1974), časopis Život.