ČEĽAĎ : MRKVOVITÉ (Daucaceae)

Mrkvovité rastliny patria medzi krytosemenné (majú peľ a vajíčko uzavreté a kryté) a dvojklíčnolistové rastliny. Sú to prevažne byliny, často mohutného vzrastu, 1, 2 ročné až vytrvalé. Stonka je priama, dutá, člámkovaná.Listy majú jednoduché, zväčša laločnaté, striedavé. Kvety sú malé, obojpohlavné, päťpočetné. Podobne ako sa jednotlivé kvety združujú do súkvetí, jednoduché súkvetia vytvárajú zložené súkvetia, v tomto prípade ide o zložený okolík, ktorý je pre mrkvovité rastliny charakteristický. Semená sa rozširujú v uzavretých plodoch. Tie sú suché a tvrdé. Nepukajú, rozpadávajú sa bez otvárania. Tieto plody mrkvovitých rastlín sa nazývajú dvojnažky. Medzi základných predstaviteľov čeľade mrkvovitých patrí koreňová zelenina, a to mrkva obyčajná, mrkva siata, petržlen kučeravý, záhradný, paštrnák siaty, zeler voňavý, buľvový (bulva zrastená z koreňa, hypokotylu a dolnej časti stonky, dužnaté listové rebrá a vňaťsa konzumujú). Ďalej sú to korenia ako kôpor voňavý, koriander siaty, fenikel obyčajný, či rasca lúčna. Medzi mrkvovitými však nájdeme i "nezničiteľné" buriny al. tzv. rumoviskové rastliny, napr. kozonohu hostcovú, bolševníka obyčajného a mnoho ďalších. Nebezpečný je bolehlav škvrnitý, má zelenú, oinovatenú a dolu škvrnitú byľ, obsahuje prudký jed koniín.

Mrkva obyčajná

Mrkva je dvojročná bylina, čo značí, že prvý rok má vyživovacie orgány a koreňom pretrvá zimu, druhý rok má vyživovacie a rozmnožovacie orgány, teda vykvitne, vydá plody a zahynie. Je štetinovo chlpatá. Má mohutný koreň s bočnými koreňmi, kt. sú uložené v ornici. Z prízemnej listovej ružice vyrastá 2. rok priama, rýhovaná, jednoduchá alebo hore rozkonárená stonka dosahujúca výšky až 90 cm. Listy sú striedavé. Zložené okolíky, zväčša štetinovo chlpaté, majú obaly pozostávajúce z perovito strihaných listeňov. Päťpočetné, spravidla pravidelné kvety sú oboj alebo jednopohlavné - samčie, s korunnými lístkami bielymi, nažltlými, alebo slabo ružovými, prostredný kvet okolíku je zvyčajne fialový. Plody sú dvojnažky, na rebrách majú háčikaté ostne. Rozpadávajú sa na 2 samostatné nažky, 4 mm dlhé. Na 1 rastline môže dozrieť až cez 1000 nažiek. Má 2 poddruhy: carota a sativus. Kultivary mrkvy majú zväčša tupo zakončené valcovité, mierne kónické al. až guľovité korene, nazývame ich karotky. Dužina je jemnejšia, intenzívnejšie sfarbená, ide o včasné druhy. Za mrkvu sa považujú neskoré druhy s dlhšími koreňmi. Obyčajne sú jasnejšej farby.