Rubín
Rubín vďaka svojej červenej farbe patrí k jedným najvzácnejším drahokamom sveta. Názov pochádza z latinského rubeus – červený. Bol označovaný ako kameň holubičej krvi. Môže mať aj rozličné farebné odtiene, od ružovej cez purpurovú až po hnedočervenú. Túto farebnú variáciu spôsobujú prímesi chrómu a železa. Patrí medzi korundy podobne ako jeho brat zafír. Radí sa teda tvrdosťou na deviate miesto hneď za diamantom podľa Mohsovej stupnici tvrdosti.
Rubín v histórii
Ľudia v dávnych časoch mali silnú vieru vo veci nadpozemské. Verili, že drahokamy spadli vysoko z neba a sú darom Bohov. Preto k nim a ich nositeľom treba mať patričnú úctu. Nosenie kráľovskej koruny z drahých kameňov a rubínov prináležalo iba kráľom, ktorý boli najvyššími spojencami s duchovným svetom. Preto sa im aj v minulosti hovorilo osvietený kráľ, ktorý vládne spravodlivo z vôle Božej. Z minulosti sa traduje, že rubín dokáže ochrániť ľudí pred nešťastím a odháňa nočné mory. Ázijskí bojovníci zase verili, že nosenie rubínu im zaistí nezraniteľnosť v boji. V 14. storočí bol symbolom ochrany majetku a majiteľovi udržiaval dobré postavenie v spoločnosti. Na východe sa verilo, že šperky rubínov dokážu odohnať smútok a pritiahnú radosť do života.
Liečivé účinky rubínu
Podľa litoterapie rubín umožňuje liečiť rôzne blokády na srdci a rozprúdi zablokované emócie vo vzťahoch. Obsah chrómu pomáha pri obnovení rovnováhy cukru v krvi (cukrovke) a pozitívne vplýva na chronickú únavu tela. U žien napomáha pri regulácii menštruačného cyklu. Vládcom rubínu je planéta Mars a podľa hviezdneho zverokruhu prináša stabilitu, prosperitu znameniam Lev, Rak, Strelec a Škorpión.
Najväčšie rubíny
Najväčším nájdeným rubínom na svete v Indii (Bengalore) sa považuje Raviratna, s váhou 3600 karátov. Zo samotného názvu tohto skvostu vyplýva, že prináleží Ravimu alebo Slnku. V Grónsku bol nájdený 440 karátový skvost – rubín Kitaa. Po jeho vybrúsení, ktoré trvalo 10 mesiacov, sa hodnota tohto drahokamu vyšplhala nad 11 miliónov korún.
Alchymisti sa pokúšali vyrobiť drahé kamene už od nepamäti. Prielom nastal až v 19. storočí, kedy sa francúzskemu chemikovi A. Verneuilovi podarilo vynájsť postup syntetickej výroby rubínov. V špeciálnej piecke roztavil práškový oxid hlinitý v kyslíkovo-vodíkovom plameni pri teplote 2000 stupňov, až postupne začali vznikať kryštáliky rubínu, ktoré mali hruškovitý tvar. Táto metóda výroby je používaná dodnes.
Diamant
Naša Zem, na ktorej sa vyvinula dnešná ľudská civilizácia, skrýva vo svojich hlbinách najrozmanitejšie poklady sveta. Vzácny a krásou nehynúci diamant je toho hmatateľným dôkazom. K jeho vzniku je potrebný obrovský tlak a vysoká teplota v hĺbke 100 km pod povrchom zeme. Na povrch sa môže dostať napr. pri výbuchu sopky spolu s roztavenou lávou. Ročne sa vo svete vyťaží asi 26 000 kg diamantov.
Pôvod názvu diamantu pochádza z arabského slova al-mas (najtvrdší), resp. z gréckeho adamas (nezničiteľný, nepremožiteľný). Diamant bol milovaným kameňom panovníkov, ochraňoval ich, bol symbolom moci a bohatstva. Viacerí vladári, ktorí chceli vlastniť napr. jeden z najvzácnejších diamantov – Kohinoor, zaplatili svojim životom. Hovorí sa, že z dvadsiatich vládcov Hindustanu, ktorí vlastnili tento diamant, boli osemnásti zabití. Kohinoor váži 191 karátov a patrí medzi najčistejšie nájdené diamanty na svete.
V staroveku ľudia verili, že diamant je ochranca proti otravám jedom a dokáže ich vyliečiť. Robí majiteľov tohto skvostu bohatými. Kto ho vraj nosí, nebojí sa nepriateľov a ani mylného bojovania. Podľa astrológie vraj diamant prináša hojnosť a šťastie hviezdnym znameniam Váhy, Rak a Baran.
Najväčší diamant
Raz sa obhliadač diamantových polí v Južnej Afrike vybral na prechádzku po nálezisku. Takmer sa mu zastavil dych, keď sa v jednej stene čosi zablyslo. Prišiel bližšie a zo steny nožíkom vybral diamant, ktorý mal 3106 karátov. Dostal názov na počesť majiteľa, „Cullinan“ a stal sa najväčším nájdeným diamantom sveta. Jeho ďalším majiteľom bol anglický kráľ Eduard VII. Neskôr z neho vyrobili dva krásne diamanty, ktoré vlastní anglická kráľovská rodina.
Tvrdosť diamantu
Diamant je priehľadný kryštál uhlíka. Podľa Mohsovej stupnice tvrdosti má najväčšiu tvrdosť 10, čo ho zaraďuje medzi najtvrdšie prírodné materiály. Je ho možné poškrabať iba iným diamantom. V mnohých krajinách sa používa do zásnubných prsteňov a svadobných obrúčok vďaka dlho si zachovávajúcemu lesklému povrchu po každodennom nosení, čo ho právom radí medzi kráľa v šperkovníctve. Kvalita diamantov v tomto odbore sa určuje podľa štyroch dôležitých vlastností, karátov (1karát=200 mg), čírosti, farby a výbrusu. Diamant musí mať jas a iskru. Techniky brúsenia diamantov boli vyvíjané po stáročia; dosiahnutie najdokonalejšieho výbrusu je vedou i umením. Cieľom je, aby sa čo najviac prejavili farebné záblesky svetla, tzv. oheň.
