Často sa potom objavujú nezhody medzi archeologickým a zoologicko - antropologickým hodnotením, lebo kostrové pozostatky majú bližšie k fosílnym (skameneným) opiciam ako k súčasnému človeku.
Otázku, ktorý súčasný živočíšny primát je najpodobnejší človeku je ťažké jednoznačne zodpovedať. Z morfologického a ontogenetického hľadiska sa zdá gorila podobnejšia človeku ako šimpanz. S týmto má však človek oveľa viac podobností v správaní, nehľadiac na to, že v imunologických znakoch je šimpanz oveľa bližší človeku ako gorila. S istotou sa dá povedať, že obidva druhy afrických ľudoopov (šimpanz, gorila) sú najbližší živočíšni príbuzní človeka.

Pozrime sa teraz bližšie na našich živočíšnych predchodcov...


HISTORICKÝ PREHĽAD


Človeka odpradávna, vari odkedy sa stal človekom, zaujímalo, ako vznikol, odkiaľ prišiel. V zásade môžeme všetky hypotézy o vzniku človeka rozdeliť do dvoch skupín:
1. Človeka stvoril Boh alebo iná nadprirodzená bytosť.
2. Človek sa vyvinul postupným vývojom (evolúciou) z nižších organizmov.

Na základe tohto zásadného rozdelenia hovoríme o kreacionizme (ak uznávame stvorenie človeka), alebo o evolucionizme (ak sme presvedčení, že sa vyvíjal z nižších živočíchov).
Všeobecne sa dnes uznáva, že aj u človeka existuje evolúcia, že sa teda vyvíjal. Pre toto tvrdenie vedci na celom svete našli veľké množstvo pozostatkov človeka a jeho predchodcov, ktoré dokazujú, že v priebehu stoviek tisícov, ba miliónov rokov sa menil. Primáti, ku ktorým patrí aj človek, sa vyvinuli pôvodne z primitívnych hmyzožravcov. Pred 70 - 60 mil. rokov, po zániku veľkého veku plazov, sa tieto malé hmyzožravce rozšírili do nových oblastí. Ako sa postupne vyvíjali ku primátom, oči sa im presúvali na prednú plochu tváre (zlepšenie videnia, priestorové videnie - znak dravcov), predné (horné) končatiny sa pretvárali na ruky, ktoré získavali schopnosť chytať a zbierať potravu. Súčasne prebiehalo pomalé zväčšovanie mozgu.
Pred 35 - 25 mil. rokov sa tieto opice začali vyvíjať na pravé opice: zväčšilo sa im telo a vyvinul sa im dlhý chvost (pomocou neho udržiavali rovnováhu), niektoré sa špecializovali na rastlinnú potravu, väčšina však zostala pri zmiešanej potrave.
Zmena nastala aj vo formách pohybu: namiesto lozenia a skákania prešli na rúčkovanie. Boli väčšie a ťažšie, zmenili spôsob pohybu - chvost sa im stal zbytočný. Tým, že boli väčšie, stávali sa menej obratné na stromoch, zostúpili na zem. Prales, v ktorom žili, bol pre ľudoopov ideálnym životným prostredím.
Asi pred 15 mil. rokov pre zmeny prostredia pralesy ustupovali.