Dnes sa počet druhov, ktorých mäso človek konzumuje výrazne znížil.


Čo má človek spoločné s opicami a ľudoopmi?


¨ CHYTANIE. Primáty nemajú kopytá, plutvy, ani pazúry, ale majú 5 - prstovú ruku a stupaj nohy, ktoré sú schopné dobre chytať. Isté znaky ruky a stupaje, ktoré boli pôvodne prispôsobením na stromový život, pretrvali aj u súčasných primátov. Pohyblivé ruky a stupaje, ktoré vedeli chytať haluze, boli významným znakom v dávnom stromovom živote primátov. Palec postavený oproti ostatným prstom (opozícia palca) umožňoval "presné chytenie", čo bolo významné pri práci (zručnosť) a mohlo byť podporované chytaním hmyzu (zbieraním drobných semien) - pôvodným spôsobom stravovania. Človek a mnohí ďalší primáti majú schopnosť dať palec do opozície proti každému inému prstu. Veľa primátov má aj stupaj schopnú chytiť a niektorí vedia aj veľký palec stupaje postaviť do opozície proti ostatným palcom. Prechod hominidov k bipedálnemu pohybu (pohyb na dvoch končatinách) však zmenšoval chytacie schopnosti stupaje.

¨ OD ČUCHU K ZRAKU. Viaceré anatomické zmeny odrážajú znižovanie významu čuchu a zvyšovanie významu zraku u primátov - zrak sa pre nich stáva najdôležitejším zdrojom informácií. Opice, ľudoopi a človek majú vynikajúce priestorové a farebné videnie. Oblasti mozgu zabezpečujúce videnie sa zväčšujú. Oblasť určená pre čuch sa zmenšuje.

¨ CITLIVOSŤ NA DOTYK (OD NOSA K RUKE). Najcitlivejšie miesta na dotyk nachádzame u niektorých cicavcov na časti tela, ktorá je najviac vpredu (napr. pes a mačka na nose). U primátov najcitlivejším orgánom dotyku je ruka, osobitne citlivé sú brušká prstov.

¨ KOMPLEXNOSŤ MOZGU. Oblasti mozgu sú orientované na pamäť, myslenie a asociácie (koncový mozog) sa u primátov zväčšujú. Pomer k veľkosti tela presahuje tento pomer u väčšiny cicavcov. Vedci zvykli tvrdiť, že naučené správanie, oproti správaniu inštinktívnemu, oddeľuje človeka od živočíchov. Dnes treba takéto tvrdenie asi poopraviť, pretože aj u ľudoopov a opíc existuje rozsiahle učenie. Rozdiely v učení medzi ľuďmi a ostatnými primátmi sú skôr kvantitatívne, ako kvalitatívne: rozdiely sú teda skôr v stupni, ako v spôsobe (druhu).

¨ RODIČOVSKÁ STAROSTLIVOSŤ. Väčšina primátov porodí naraz iba jedného potomka, nie je to teda vrh skupiny potomkov. Príčinou tu je skutočnosť, že mláďa primátov si vyžaduje väčšiu starostlivosť a potrebuje (takto aj má) viac príležitostí učiť sa, v porovnaní s ostatnými cicavcami. Naučené správanie je významnou súčasťou adaptácie primátov.

¨ SPOLOČENSKOSŤ. Väčšina primátov sú spoločenské živočíchy, ktoré žijú spoločne s inými členmi svojho druhu.